Na Strážov, najvyšší vrch Strážovských vrchov vedie viac značených turistických chodníkov. Najkratšia je červeno označená trasa z obce Zliechov. Je to taký mix poľnej cesty s lesnou a dvomi prechodmi cez Podhradský potok.
Na konci dediny sa nachádza plošina vhodná na parkovanie, čo využíva väčšina motorizovaných turistov. Hneď od parkoviska trasa vedie cez potok. Je to zaujímavé, keď je vyššia voda, alebo ako teraz keď je okolie potoka zamrznuté. Keď sme si nenamočili nohy, alebo neposadili rovno do potoka, môžeme vykročiť ďalej, veď ešte zostáva jeden pokus.
Keď zdoláme bez ujmy aj ďalší prechod cez potok pred sebou máme máme náš cieľ, vrchol Strážova.
Značený chodník vedie ďalej lesom, je mierne stúpajúci. V roku 2020 bola v týchto lesoch kalamita, vtedy ešte nebol chodník prerezaný, tak bola táto trasa dosť obtiažna. https://blog.sme.sk/simunekova/cestovanie/strazov-2
Našťastie už tomu tak nie je. Na strome naďalej dozerá anjel na turistov. Snehová pokrývka stúpaním je hrubšia a smerovník Sedlo pod Strážovom vyzerá neobvykle maličký.
Odtiaľto už to bude také výraznejšie stúpanie, navôkol vidieť že je hmlisto ale občas vidieť aj kúsky modrej oblohy.
Vetvy a vlaňajšie listy sú vyzdobené drobným ľadovým ihličím. Okolitý les, je pokrytý snehobielou perinou, tu naozaj ešte panuje pravá zima.
Lúka pod Strážovom, odtiaľto keď sú priaznivé podmienky vidieť Malofatranský Kľak. Teraz tomu však tak nie je.
Vyššie je ešte väčšia hmla, neďaleko sa spúšťa lyžiar a zanecháva v neporušenom snehu svoje stopy.
Vrcholové stúpanie, tu ešte bola nádej na výhľady, avšak vrchol bol v úplnej hmle.
Strážov, so svojou nadmorskou výškou 1213 metrov je najvyšším, dominantným vrcholom Strážovských vrchov. Strážovské vrchy sú vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť a samotný vrch je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Strážov, ktorá bola založená už v roku 1981 s výmerou 480 hektárov.
Na vrchole som chvíľu počkala a dostalo sa mi odmeny aj vo forme výhľadov. Hmla sa postupne, miestami strácala.
Cestou späť to už bolo veselšie, z lúky pod Strážovom boli vidieť aj obrysy Kľaku, les bol krásne pruhovaný. Aj hmlisté počasie má svoje čaro, len tej hmly nesmie byť priveľa.
