Bralnatý vrchol Strážova, s takmer kruhovým výhľadom, je vyhľadávaným turistickým cieľom. Na vrchol vedie viac značených turistických chodníkov medzi najviac využívané sú z obce Čičmany a Zliechov, odkiaľ vedú červeno značené turistické chodníky.
Už samostatná cesta do neveľkej obce Zliechov, schovanej medzi horami, je zaujímavá, vedie horským terénom s množstvom zákrut Zliechovskou dolinou, ktorou preteká úzky potok. Počas zimy to môže byť celkom adrenalínová cesta.
Červené turistické značenie vedie z centra obce. Keď prídeme podľa značenia na okraj obce, čaká nás prudký zostup doprava priamo cez Podhorský potok. Nie je tu žiadna lávka, ale aspoň od mojej poslednej návštevy pribudli poukladané kamene tak, aby sa dalo cez vodu prejsť.
Predo mnou je blatistý chodník ktorý vedie lúkou, už tu sú výhľady na môj cieľ, Strážov teda ak by nebol zahalený v hmle, ako aj na okolité kopce, či smerom k obci.
Po opätovnom prekročení potoka vchádzam do lesa. Očakávala som, že už trasa bude menej blatistá, ale nebolo tomu tak. Vlastne až po smerovník Sedlo pod Strážovom boli len krátke úseky kde sa nevyskytovalo. Cesta lesom je už značne stúpajúca.
Listy bukového porastu sú už bez listov, nižší porast ich ešte z časti má a ranné slnko krásne presvetľuje kvapôčky vody na konároch a na listoch. Napriek klzavému terénu neodolám a pristavím sa aj pri rôznych povykrúcaných stromoch.
S pribúdajúcou nadmorskou výškou je aj mierne hmlisto, na úseku kde bol v minulosti polom, sú ešte pozostatky popadaných stromov tak aj podliezam, či preliezam. Kvapky vody menia skupenstvo na ľad. Objavuje sa aj nesmelý snehový poprašok.
Prichádzam do Sedla pod Strážovom, tu k červenému turistickému značeniu pribúda žlté. Odtiaľto serpentínami stúpam k lúke pod Strážovom. Tento úsek je pre mňa už zaujímavejší mierne pribúda snehu, skaliek, stromy a listy zdobí inovať.
Z lúky pod Strážovom je vidieť Malofatranský Kľak, ale teraz ho prekrýva hmla, ktorá sa prelína cez kopce a doliny. Keď prejdem úzky úsek lesa je tu ďalšia lúka a už len kúsok je na vrchol.
Tu ešte vyzeralo že budú aj výhľady, ale keď som vyšla na vrchol tak bolo vidieť len na vrcholové bralo Strážova.
Ale kto si počká, ten sa dočká. Aj keď pofukoval studený vietor, malo to aj účinok na viditeľnosť. Raz privialo viac hmly, inokedy ju odvialo. Nádherné scenérie meniace sa každou snáď sekundou, je to rovnaký ale vždy iný pohľad. Je to miesto, kde človek na nič nemyslí, nevadí mu ani to množstvo blata na obuvi, nič... len obdivuje.
