Na tomto mieste sa spája mierne zvlnená vinohradnícka krajina s lesnatými svahmi Tríbeča. Je to ideálne miesto na pestovanie viniča a chovu koní.
História vinárstva v Topoľčiankach siaha až do roku 1723, keď gróf Keglevich priviedol z Dalmácie skúsených vinohradníkov, aby položili základy vinohradníckej tradície, ktorá pretrváva dodnes. Odvtedy sa víno stalo neoddeliteľnou súčasťou života v tejto malebnej obci pod Tribečom. Zlomovým momentom bol rok 1933, keď vznikla značka „Château Topoľčianky“. O jej úspechu svedčí aj fakt, že už v roku 1947 sa vína z Topoľčianok exportovali až do USA. Svoje miesto v histórii si víno z Topoľčianok upevnilo aj vďaka T. G. Masarykovi, ktorý tu počas rokov 1923 – 1935 trávil letá. Na jeho stole pri oficiálnych prijatiach nechýbali miestne vína, ktoré si získali obľubu aj v pražských vinárňach a kaviarňach. Od roku 1993 je to súkromný podnik Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. Dnes patria Château Topoľčianky medzi lídrov slovenského vinárstva
Tradícia chovu koní v Topoľčiankach siaha až do čias habsburskej monarchie, keď J. A. Habsburg zriadil v Tribečských lesoch rozsiahlu zvernicu, najväčšiu svojho druhu na Slovensku. Po prvej svetovej vojne však slovenský chov koní utrpel veľké straty. Zmena prišla v roku 1921, keď bolo rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva ČSR založené nové centrum chovu, Štátny žrebčín Topoľčianky. Jeho úlohou bolo zveľadiť chov ušľachtilých plemien ako arab, lipican, nonius, anglický polokrvník či hucul. Počas svojej existencie tu vyrástlo už viac ako 8000 koní a žrebčín sa môže pochváliť unikátom, ako jediné zariadenie v Európe chová až päť plemien koní.
Centrom žrebčína je historická jazdiareň z roku 1910, nachádzajúca sa v areáli Topoľčianskeho zámku. Žrebčín je známy aj v zahraničí, predovšetkým vďaka svojej klasickej škole jazdectva s lipicanskými žrebcami a slávnej štvorylke.
Najväčším pokladom Topoľčianok je národná kultúrna pamiatka Zámok Topoľčianky s priľahlým parkom.
Zámok kedysi slúžil ako protiturecká pevnosť, no v 16. storočí ho gróf Ladislav Rákoczi prestaval na elegantné renesančné sídlo. Neskôr, v rokoch 1818 – 1825, mu gróf Ján Keglevich pridal južné klasicistické krídlo, považované za najčistejší prejav klasicizmu na Slovensku.
Na prelome 19. a 20. storočia bol zámok letným sídlom arcivojvodu Jozefa Augusta Habsburga a jeho manželky Augusty, vnučky cisárovnej Sisi. Po vzniku Československa sa stal obľúbeným miestom odpočinku prezidenta T. G. Masaryka, ktorý tu trávil letá až do roku 1933.
Dnes je zámok sprístupnený verejnosti, jeho tri renesančné krídla slúžia ako hotel s reštauráciou a južné klasicistické krídlo ukrýva múzeum s jedinečnými zbierkami historického nábytku, porcelánu a hodín. Žiaľ aj keď si môžeme pozrieť muzejné exponáty, zvečniť ich vo fotografiách je zakázané.
Nedávno rezonovala kauza prevozu busty Cecilie Gonzagy, ktorej autorstvo sa pripisovalo renesančnému sochárovi Donatellovi, zo Spišského múzea v Levoči do vládneho skladu Centra bezpečnostno-technických činností v Topoľčiankach. I keď táto busta po vyše troch mesiacoch sa vrátila do Levoče, pričom nie je potvrdená jej originalita, skôr ide o falzifikát.
Exponáty múzea sú v prevažnej miere originály. Nechápem celkom zákaz vyhotovovania fotografii z tohto múzea, sú svetové múzea, obrazárne, katedrály kde takýto nezmyselný zákaz nie je. Vo väčšine sa fotografovanie ani nespoplatňuje. A aj keď sa šíria rôznymi kanálmi je to predsa na podporu a zvýšenie návštevnosti inštitúcie a určite z Topoľčianok by sme sa mali čím pochváliť.
Nádvorie zámku
Park Topoľčianky
Základy parku sa začali formovať už v 16.–17. storočí, keď tu vznikalo panstvo a hospodárske zázemie pri zámku. Rozvoj parku vo forme anglického krajinárskeho štýlu nastal v prvej polovici 19. storočia pod vedením grófa Ján Nepomuk Keglevich, ktorý dal v rokoch 1818–1825 prestavať zámok a vysadiť stromy ako pagaštany, bresty či jedle.
Na prelome 19 a 20. storočia tu pôsobil záhradník Vojtech Strnad, tento rozšíril park, vytvoril jazierka, doplnil exteriérové detaily a vysadil množstvo okrasných drevín. Za éry vlastníctva Habsburgovcov bol park doplnený o romantické stavby, upravili sa aj vodné prvky v parku. Po konfiškácii ich majetku v roku 1919 v roku 1921 park spravujú Lesy SR. Park má rozlohu približne 31 ha, slúži na rekreáciu, prechádzky nachádza sa tu bohatá dendrologická zbierka stromov.
Chodníkmi parku
Prechádzka topoľčianskym parkom nie je len oddychom v prírode, je to návrat do minulosti, do čias, keď sa tu prechádzali šľachtici, umelci a štátnici. V spojení s kaštieľom, žrebčínom a vinárskou tradíciou tvorí park jedinečný celok, ktorý robí z Topoľčianok klenot slovenského kultúrneho dedičstva.
