Pred Súľov Hradná obcou sa nachádza platené parkovisko a odtiaľto začína aj moja trasa náučným chodníkom, ktorý je súbežný so zeleno označenou turistickou trasou na Súľovský hrad.
Od začiatku je to stúpajúci chodník medzi skalami, zatiaľ bez výhľadov. Pokiaľ je sucho, tak nevadia ani korene stromov, či skalky, ale jeden úsek je dosť povážlivý aj za sucha, kde by sa aj zišlo istenie. V mokrom, blatistom teréne je to určite ešte náročnejšie.
Trasou sa nachádzajú informačné tabule o okolitej faune, flóre a geológii. Po strmšom stúpaní chodník vedie žľabom, okolité stromy sú krásne jesenne vyfarbené. Potom už nastupuje ďalšie stúpanie ku skalným vyhľadom.
Tieto skaly sa nazývajú organy a dominantou je 13 metrov vysoká gotická brána.
Skalným hrebeňom sa nachádzajú pekné výhľadové miesta na obec Jablonové a na okolité skaly či kopce.
Z výhľadových skál vedie chodník prudšie dole aby zas stúpal k Súľovskému hradu. Stúpanie je popri kamenných útvaroch či stenách. Tu sa už nachádzajú zaistené úseky, rebríky, reťaze a kruhy.
Zrúcanina Súľovského hradu je na zlepencovom vrchu Súľovských skál. Hrad má viac naj a to že je najmenší, najstarší na Považí a najnedostupnejší. Nachádza sa v nadmorskej výške 660 metrov. V náročnom prostredí skál bola zapracovaná stavba hradu do skalného prostredia. Začiatok stavby nie je známy, hrad vznikol pravdepodobne v 13. storočí. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1470, keď uhorský kráľ Matej Korvín dovolil Eliášovi Súľovskému, aby tento hrádok či pevnôstku posilnil a rozšíril múrmi, vežami, hradbami a priekopami na spôsob hradu.
Hrad pozostával z dvoch častí z horného a dolného hradu spojených tunelovou chodbou vytesanou do skaly. Hrad slúžil na pozorovanie a stráženie okolia. V roku 1550 vypukol na hrade požiar, ešte sa hrad opravil v pôvodnom rozsahu.
Neskorší majitelia hradu rod Sirmiensis pre nezhody medzi sebou sa prestali o hrad starať a od roku 1780 chátral. Ďalšie poškodenie hradu bolo zemetrasením v roku 1858, následne aj vyhorel. Z hradu zostali len fragmenty muriva.
O postupnú konzerváciu a obnovu hradu Súľov sa začalo starať Združenie priateľov Hričovského hradu za pomoci dobrovoľníkov.
Zvyšky dolného hradu.
Na horný hrad sa dostaneme skalnou štrbinou a neskôr malým skalným oknom, výstup je zaistený obručmi.
Z hradu sú výhľady na okolité skaly, kopce, na obce Súľov Hradná, Jablonové..
O hrade Súľov kolujú nasledovné povesti:
Vonku zúrila búrka a hájnik Brezuľa sedel v tichej izbietke s krásnou dcérou Ľudmilkou, keď zrazu začuli volanie o pomoc. Brezuľa vyšiel na dvor a zbadal jazdca na spenenom koni, v ktorom spoznal hradného pána Súľovského. Vošli spolu do izby a hradný pán uvidel pri ohnisku Ľudmilku, z ktorej nemohol spustiť oči. Brezuľa pánovi spomenul, že Ľudka sa bude onedlho vydávať za sedliackeho syna Blažeja Záhoru. Súľovskému sa to však nepáčilo, tvrdil, že Ľudmile by pristalo byť hradnou paňou. Keď búrka prestala a Súľovský odchádzal z hájovne, stihol Ľudke šepnúť, že onedlho ju navštívi a tak sa aj stalo. Navštevoval malú horáreň veľmi často. Ľudmila postupne voči Blažejovi, ktorý ju úprimne miloval, chladla. Keď Blažej zistil, že sa Súľovský s Ľudkou stretáva a zaútočil naňho. Súľovský vyviazol s ťažkými zraneniami a dal Blažeja uniesť a uväzniť. Blažejovi sa podarilo z vezenia utiecť a dal sa zverbovať do Čierneho pluku kráľa Mateja. Kráľ Matej rád poľoval a keď ho raz v lese napadol diviak, pred smrťou ho zachránil hájnik Brezuľa. Kráľ Matej mu sľúbil čokoľvek o čo zažiada a tak Brezuľa predniesol svoju prosbu. Žiadal aby kráľ prikázal Súľovskému, aby sa oženil s Ľudmilou, ktorá bola v požehnanom stave. Súľovský nesúhlasil a dohodli sa, že budú s Brezuľom o sobáš bojovať. Brezuľa počas zúrivého boja zasiahol Súľovského tak, že ho pripravil o život. Keď si uvedomil, čo sa stalo, začal nariekať, že kto sa postará o jeho ťarchavú dcéru. Naraz k nemu pristúpil vojak z Čierneho pluku, predstavil sa, že je Blažej a že si Ľudku zoberie za ženu. Kráľ na to pristal, len rozkázal že Súľovského dieťa musí nosiť jeho meno a zdediť jeho majetok. Ľud sa radoval a oslavoval kráľa, ktorý aj týmto činom dokázal , že nie nadarmo ho zvú Spravodlivým Matejom.
Druhá povesť hovorí o odvážnom Suľovi nás zavedie do ďalekej minulosti 5. storočia po Kristovi, do obdobia sťahovania národov, kedy na naše územie prišli slovanské kmene. Smelý Suľo zachránil svoju milú pred obetovaním šarkanovi a pomocou černokňažníka pomohol ľuďom zo skalného mesta zbaviť sa i samotného šarkana.
S tým šarkanom je spájaná aj jaskyňa Šarkania diera, ku ktorej sa dostaneme žlto značeným turistickým chodníkom.
