Zostupový chodník z hradu je strmí, istený reťazou, rebríkom, zábradlím, vedie medzi vysokými skalami.
Od smerovníka Lúka pod hradom nepokračujem náučným chodníkom, ale už červeno značeným chodníkom k smerovníku Pod Roháčom. Mám rada tento okruh, ponúka ďalšie výhľady do doliny a na okolité skaly. Je to príjemný chodník jesenným lesom miestami mierne stúpa, alebo klesá.
Trasou je viac výhľadových miest, z ktorých sa vraciam na lesný chodník. V okolí sa nachádzajú rôzne skalné útvary.
Od smerovníka Pod Roháčom pokračujem zeleno značeným chodníkom po Roháčske sedlo, je to trasa tiež s ďalšími výhľadmi, príjemným lesným chodníkom.
V Roháčskom sedle je postavený kríž, tiež prístrešok a sedenie. Odtiaľto budem pokračovať modrým turistickým značením. Ešte mám pred sebou jedno vyhliadkové miesto, z môjho pohľadu je najkrajšie a potom chodník vedie cez lúky , cez obec, k parkovisku.
Tá ako keby kamenná ruža na podstavci je jedinečná.
Lúka a posledné výhľady na skaly.
Celá okružná trasa má približne 10 kilometrov, kde vystúpame 585 výškových metrov, síce sa píše, že sa to dá zvládnuť za štyri hodiny , záleží však aj na tom, koľko sa zdržíme trasou, alebo na jednotlivých vyhliadkach, ale určite je tu čo obdivovať, tak treba počítať s časovou rezervou. Na jeseň sú Súľovské skaly snáď najkrajšie a preto sú obľúbeným turistickým cieľom, navštívi ich pomerne veľké množstvo turistov.. Najvhodnejšie je túto trasu absolvovať cez týždeň, aj keď ani vtedy nie ste na týchto miestach sami.
