Chodievam väčšinou rovnakou trasou. Z parkoviska pred dedinou Súľov Hradná prejdem ku gotickej bráne, odtiaľ na hrad, na skalné vyhliadky pod Bradou a Roháčom, cez zrakovú pyramídu späť na parkovisko.
Je to pre mňa už známa trasa, ale vždy znova a znova obdivujem tie rôzne tvary skalných veží, ihiel, strmé bralá ktorých je tu neskutočne veľa.
Sú to miesta ktoré sú viac navštevované hlavne počas víkendu. Počas pracovných dní mám vyhliadky väčšinou sama pre seba a tak to bolo aj teraz.
Trochu som si zaspomínala, že práve na týchto miestach som stretla po rokoch bývalého spolupracovníka s rodinou. Bolo to milé stretnutie.
Tiež nezabudnem na to, keď partia mladých ľudí mala so sebou vozíčkára, ktorého vynášali smerom na hrad. Neviem či dokázali s ním vyjsť až hore, ale oči toho mladého chlapca žiarili šťastím, bolo to krásne gesto od jeho priateľov. Aj preto mám na tieto miesta také milé spomienky.
Ráno to síce vyzeralo na slnečný deň, neskôr však už bolo šero, ale aj napriek tomu bolo medzi Súľovskými skalami krásne.
Stromy ako keby objímali tie skaly svojimi koreňmi, pôdy majú málo a predsa žijú.
Skaly pri gotickej bráne.
Pozostatky Súľovského hradu.
Skalné útvary
Výhľady
