Na Súľovský hrad sa môžeme dostať rôznymi turistickými chodníkmi. Moja zeleno značená trasa vedie z parkoviska pred obcou Súľov.
Ráno ma privítalo hmlisté jesenné počasie, aj keď z môjho pohľadu aj hmla má svoje čaro, je zrejmé, že výhľady nebudú také aké by som chcela.
Chodník je popretkávaný množstvom koreňov stromov, na mnohých miestach skalnatý a viac exponovaný, preto si treba dávať väčší pozor pri výstupe.
Trasa zeleného turistického chodníka je zároveň trasou náučného chodníka nachádzajú sa tu panely s informáciami o faune, flóre a histórii v tejto oblasti.
Stromy navôkol sú už vo farbách jesene.
Prvá vyhliadka, hmla prekrýva Gotickú bránu, ale aj výhľady do okolia. Na chvíľu síce sa ukážu vrcholky skál, aby sa zas schovali do hmly.
Trasou chodníka je ešte zopár výhľadov, dúfam , že hmla ustúpi pokiaľ vyjdem na hrad.
Prechod medzi skalnými ihlami a vzápätí rebrík naznačuje, že hrad je už neďaleko.
Súľovský hrad je považovaný za jeden z najneprístupnejších považských hradov. Pôvodne to bola strážna pevnosť včlenená medzi tri mohutné bralá. Zrejme to nebol rozložitý objekt, už prístup k dvom podlažiam je stiesnený. Schody sú vytesané do skaly a označujú ho oceľové kruhy zapustené v skale. Z hradu zostalo len torzo, pár múrikov.
Smrť matky a dieťaťa , ktorých zasiahol blesk v roku 2008 pripomína pamätná tabuľa.
Na vrchné poschodie vedie rebrík a je tu stiesnený prechod.
Vrchné poschodie a výhľady z hradu.
Jednou z posledných známych povestí je o životných osudoch strážcov Súľovského hradu.
Bratia Samuel a Florián vychádzali spolu veľmi dobre v súkromí i v práci, len ich ženy Milica a Beta boli veľmi hašterivé a neznášanlivé. Popri práci sa bratia venovali i svojmu koníčku sokoliarstvu. Raz na zvláštnom správaní sokola vybadali, že sa stalo niečo nedobré. Po dlhom hľadaní svojich žien našli neďaleko hradu len mladšiu Milenu, Floriánovu ženu, mŕtvu s hlavou vyvrátenou k Šarkanej diere. Beta bola stále nezvestná, čo len potvrdzovalo ich obavy, že práve ona spôsobila smrť Mileny. V čase výročia Mileninej smrti sa počas noci ozýval nárek a kvílenie zdivočenej ženy. Spočiatku sa bratia snažili podľa zvuku bolestného hlasu hľadať nešťastnicu, no bez úspechu. Po čase pre pokoj duše opustili hrad i títo jeho poslední obyvatelia.
