Plán školského výletu bol Hrebienok - Rainerova chata - Zamkovského chata - Skalnaté pleso - Tatranská Lomnica. Tridsať šesť párov zvedavých detských očí, pedagogický dozor a z diaľky dozorujúca babka.
Stanica Poprad a Vysoké Tatry sú ako na dlani. Už len nasadnúť do električky a zo Starého Smokovca sa vyviesť lanovkou na Hrebienok.
Turistické stredisko Hrebienok je v nadmorskej výške 1285 metrov je východiskom viac turistických trás. Naša trasa je zeleno označená, vedie popri Bilíkovej chate, vodopádoch Studeného potoka k Rainerovej chate.
Na mieste dnešnej Bilíkovej chaty od roku 1875 stála jednoduchá Ruženina chata. Neskôr bol k nej dostavaný turistický hotel, oba však neskôr vyhoreli. Po nich tu boli postavené dva hotely ktoré tvorili Studenopotocké kúpele. Aj tieto hotely postihol v roku 1927 požiar. Nová výstavba sa uskutočnila v roku 1934 a v roku 1936, po II. svetovej vojne sa dostavala turistická ubytovňa. Chata je pomenovaná na počesť lyžiara Pavla Bilíka, ktorého Nemci popravili ako účastníka SNP.
Chodník je skalnatý a v údolí zurčí Studený potok.
Studený potok je ľavostranným prítokom rieky Poprad. Je to typická tatranská bystrina, ktorá prekonáva viaceré skalné stupne a vznikajú menšie i väčšie vodopády.
Rainerova chata bola postavená v roku 1863 nájomcom Starého Smokovca, Jánom Jurajom Rainerom. Bola to prvá útulňa na slovenskej strane Vysokých Tatier. V roku 1884 zanikla, po rekonštrukcii v rokoch 1980 a 1997 sa opätovne otvorila v roku 1998.
Po krátkom oddychu pokračujeme ďalej smerom k Zamkovského chate.
Neďaleko ústia Malej Studenej doliny, v rokline Malého Studeného potoka, sa nachádza Obrovský vodopád, voda padá z výšky 20 metrov.
Z kamenistého chodníka sú výhľady na veľhory a tiež do dolín.
Zamkovského chata sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny. Chata bola postavená v rokoch 1942-43 horským vodcom a horolezcom Štefanom Zamkovským. V období totality bola chata znárodnená a Zamkovský vyhostený z lokality Vysokých Tatier.
Na tatranských chodníkoch môžeme stretnúť aj horských nosičov. Všetko čo sa potrebuje, alebo spotrebuje na vysokohorských chatách vynášajú na chrbtoch horský nosiči. Vo Vysokých Tatrách má nosičstvo dlhoročnú tradíciu. Najskôr boli potrební pri budovaní chát a neskôr pri ich zásobovaní. Tradícia pretrváva dodnes, profesia horského nosiča je v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Po prestávke na Zamkovského chate pokračujeme červeným turistickým značením smerom na Skalnaté pleso.
Z chodníka sú výhľady na Tatranské končiare a do Popradskej kotliny.
Keď vidíme dráhu lanovky, náš ďalší cieľ je už neďaleko.
Na Skalnatom plese sa nachádza najdlhšia zjazdovka na Slovensku, ktorá vedie z Lomnického sedla, cez Skalnaté pleso až do Tatranskej Lomnice.Taktiež neďaleko Skalnatého plesa sa nachádza astronomické a meteorologické observatórium.
Morénové, Skalnaté pleso je v nadmorskej výške 1751 metrov, nachádza v Skalnatej doline pod južnými zrázmi Lomnického štítu a Kežmarského štítu. Na jeho brehu kvitne okrem iného aj biely poniklec, či zvonček alpínsky.
Odtiaľto nás čaká presun kabínkovou lanovkou po stanicu štart a odtiaľ ešte niečo vyše 4 kilometrov po vlastných do Tatranskej Lomnice.
Našťastie všetko dopadlo dobre a príjemne unavení sme prišli na železničnú staničku. Počasie, aj keď bolo prihorúco, ale aspoň sme nezmokli a myslím si, že všetci účastníci sme si z Vysokých Tatier odniesli pekné zážitky.
