Na hrad vedie viac značených turistických chodníkov a to z obcí Lúka, Hrádok a od rekreačného strediska Bezovec. Prešla som všetky prístupové chodníky, najľahší prístup na hrad je práve z rekreačného strediska a tento prístup som si zvolila aj teraz.
Zavčas z rána je cestou hustá hmla, ale keď prichádzam na Bezovec, s nadmorskou výškou sa stráca.
Z rekreačného strediska na hrad vedie modro značený turistický chodník. Chodník vedie popri rekreačných chatkách, chate Šport a ďalej na lúku kde je výhľad na lyžiarske stredisko. Tento rok však lyžovaniu nepraje, ale blatu áno. Menšie i väčšie chatky sa tiež zdajú opustené, zrejme je stredisko viazané práve na zimné športy.
Blato ma sprevádza do polovice trasy ale keď vychádzam na lúky, tak už sa dá blato obchádzať. Okolie hradu Tematín sa nachádza chránené územie Tematínske vrchy na ploche 2 466 ha. V roku 1978 bolo ako prvé chránené územie vyhlásené Tematínska lesostep. V roku 2004 sa Tematínske vrchy stali súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Sú tu koncentrované vzácne sucho a teplomilné rastliny a živočíchy. Z lúky je výhľad na lyžiarsky svah a stanicu vleku, ktoré v minulosti o takomto čase boli v prevádzke. Rekreačné stredisko bolo obľúbenou destináciou milovníkov zimných športov.
Na lúkach sa nachádzajú miestami stromy, ktoré bez lístia pôsobia ako keby boli strapaté.
Čím vyššie stúpam, tým je obloha jasnejšia a slnko osvetľuje skaly a stromy. Najkrajšia je však cestička pruhovaným lesom.
Pod Javorníčkom je výhľadový bod kde už z diaľky vidieť hrad a tiež okolité kopce, v dolinách je inverzia.
Chodník už nie je blatistý a tak ako celá trasa je mierna so stúpaním i klesaním. Neďaleko hradu je umiestnená tabuľa, na ktorej je náčrt hradu, ako mohol vyzerať v minulosti.
Chodník vedie ďalej a prichádzam pod hrad.
Hrad Tematín, spolu s hradmi Trenčín, Beckov a Čachtice zabezpečoval ochranu horských pohraničných priesmykov do Uhorska a tiež brod cez rieku Váh.
Prvá písomná zmienka o hrade je koncom 13. storočia, keď sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Odvtedy hrad menil majiteľov medzi najznámejších patrí na začiatku 17. storočia Stanislav Turzo, ktorý hrad dal opraviť a vyzbrojiť. Zdokonalil aj obranu predhradia.
Koncom 17. storočia sa stali majiteľmi hradu Berčéniovci. Tu na hrade Tematín sa v roku 1665 narodil aj Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ povstaleckých vojsk Františka II. Rákociho. Mikuláš na hrade zriadil stálu vojenskú posádku. V Brunovciach staval kaštieľ, kde presunul časť zariadenia z hradu Tematín.
V roku 1710 počas Rákociho povstania cisársky generál Heister obsadil kaštiel v Brunovciach s cieľom zajať Berčniho. Ten však predtým unikol na hrad. Cisárske vojská dobyli hrad Tematín, ale medzitým sa Berčenimu podarilo uniknúť do Polska. Vojská hrad poškodili a Berčéniho majetok bol zhabaný.
O konzerváciu a čiastočnú rekonštrukciu hradu Tematín sa stará OZ hrad Tematín založené v roku 2007. Za svojho pôsobenia naozaj vykonali kus dobrej práce na hrade, za čo im patrí vďaka. Návštevníci hradu môžu taktiež prispieť finančnými prostriedkami na obnovu, na čo slúži pri vstupe na hrad pokladnička.
Vstup na hrad je bránou na severné predhradie . Nad bránou sa nachádza pamätná tabuľa Mikulášovi Berčénimu.
Severné predhradie a vytvorené posedenia pre návštevníkov hradu.
Vstup na opevnené predbránie hradu.
Jadro hradu a severný palác.
Časť východného paláca a cisterna na vodu.
Obranná veža.
Výhľady z vyhliadkovej plošiny hradu Tematín.
Ešte sa prejdem popod hradom a čaká ma cesta späť.
Ku každému hradu sa viaže povesť, k hradu Tematín som našla až dve, no možno ich je aj viac.
V dávnych časoch sa usídlil v podzemí skalnatého vrchu drak Temaron. Bol posledným drakom, ktorý utiekol pred dračími bojovníkmi. Draci si vraj pamätajú všetko. Od svojho vyliahnutia, celý svoj život trvajúci aj niekoľko storočí, až po svoju smrť. Temaron bol ešte len mláďaťom, keď jeho rodičov, bratov a sestry vyhubili. Bol jediným, ktorému sa len náhodou podarilo uniknúť smrti. A keďže mu hrozili nebezpečenstvá od ľudí, začal plieniť všetko okolo seba ako pomstu za svoju rodinu. V dedine pod Tematínskym vrchom žili dvaja bratia Štefan a Michal. Rozhodli sa s drakom skoncovať. Michal prikoval mladšieho brata ako návnadu v dračej jaskyni a sa schoval za skalný výbežok. Keď prišiel drak Temaron k návnade, Michal ho zabil. Ľudia od tej doby považovali bratov za svojich vládcov a ako vďaku im vystavali na Tematínskom vrchu hrad Tematín
Na hrade, ktorý nemal názov, žil kedysi rytier, ktorý viedol veľmi slobodomyseľný život. Chodieval po poľovačkách a rôznych rytierskych turnajoch. Aj jeho dcéra si zvykla na slobodný život, chodievala na prechádzky v horách, navštevovala salaše. Na jednom salaši stretla mladého pastiera, do ktorého sa zamilovala. Keď sa o tom jej otec dozvedel, dcéru zamkol do komnaty na hrade a pastiera zabil. Dcéra sa dopočula, čo spravil jej otec jej milovanému pastierovi a skántrila sa aj ona. Pochovali ich spolu do jedného hrobu, priamo na hrade, ktorému dali meno Tematín, čo znamená z maďarčiny temető – cintorín.
