Už dlho som obdivovala toto skalné bralo, ale vždy ma odrádzal výskyt medveďov v tejto oblasti. Ale oni sú už snáď všade, takže stavila som na to, že buď alebo.
Z obce vedie žlto označený turistický chodník na jeho vrchol. Dĺžka trasy na vrchol skaly je krátkych 1,7 kilometra. Spočiatku som sa divila tomu, že prečo mi prepočítava čas potrebný na výstup až hodinu a 12 minút, veď to musím zvládnuť skôr.
Pod lesom sú lúky kde kvitnú jesienky. Z lúk, ktoré sú zaradené do územia Európskeho významu, je výhľad na okolité kopce Strážovských vrchov.
Neskôr, keď som prešla od začiatočného smerovníka pod hranicu lesa, tam som zistila že ani ten napočítaný čas mi na výstup stačiť nebude. Na zostávajúcu vzdialenosť cca kilometer bolo potrebné prekonať ešte prevýšenie 300 metrov. Hranica lesa je aj hranicou prírodnej rezervácie Temešská skala. Temešské skaly boli vyhlásené za Štátnu prírodnú rezerváciu v roku 1986 s rozlohou 57,93 ha.
Prudšie prevýšenie som využívala na fotenie rôznych vykrútených, zaujímavých bukov, veď každý dôvod je dobrý sa zastaviť a naozaj ich tam bolo dosť.
Od smerovníka Temešské sedlo je na vrchol dolomitovo-vápencových Temešských skál už neďaleko.
Vrchol skál je v nadmorskej výške 910 metrov, pod skalou sa nachádza jaskynka.
Zo skál sú krásne výhľady na Strážovské vrchy, Vtáčnik, Tribeč či Považský Inovec a z časti na Malú Fatru, údolie riečky Nitrica a tiež na vodnú nádrž Nitrianske Rudno.
Výhľady
Na plošine pod vrcholom sa nachádza vrcholová kniha a kríž.
Keď som zišla zo skál, napriek krásnym výhľadom a peknému prostrediu som si povedala, že som tu bola prvýkrát a naposledy. Zdala sa mi tá túra už na hrane mojej kondície.. Odstupom času svoje slová prehodnocujem, možno v ten deň som mala z tých horších dní, alebo to spôsobila skutočnosť, či fáma o medveďoch, veď ako sa hovorí, všetko je v hlave. Budem si ju musieť ešte aspoň raz zopakovať, zas v inom ročnom období, už sa na to teším.
