Tu máme aj výhodu, že sa dá realizovať okruh, dlhý cca 6,5 kilometra a nemusíme sa vracať rovnakou trasou nazad.
K hradu vedie žlté turistické značenie z malého parkoviska na okraji obce. Nachádza sa tu socha sv. Krištofa a tiež informačná tabula o histórii obce Kostoľany pod Tríbečom.
Po krátkej trase lesnou cestou sa dostávame k smerovníku Sedlo pod Gýmešom. Tu sa rozhodneme pokračovať žltým značením na Studený hrad, je to krátka odbočka z plánovanej cesty a bolo by na škodu obísť túto skalnú vyhliadku, ako aj výhľady ktoré sú z tohto miesta.
V 11. storočí tu stálo drevené hradisko, ktoré však v 13. storočí zaniklo.Zo Studeného hradu sú výhľady na okolitú krajinu a tiež na hrad Gýmeš.
Kremencové skalky Studeného hradu a výhľady.
Po krátkej prestávke sa vraciame do Sedla pod Gýmešom, lesnou cestou, už zeleným turistickým značením smerujeme k hradu.
Hrad Gýmeš je výraznou dominantou južného svahu pohoria Tríbeč, je postavený na kremencovom kopci Dúň.
Bol postavený pravdepodobne v rokoch 1253-1270 na mieste starého hradiska. Dal ho postaviť Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej. Ďalším majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky.
Hrad sa budoval postupne, opevnením viacerých menších budov. Bol rodovým hradom šlachtického rodu Forgáčovcov.
V roku 1576 hrad zničili Turci, neskôr ho opravoval Žigmund Forgáč. Tento hrad sa opravoval ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáčovcov s kaplnkou.
V 19. storočí panstvo opustilo hrad a ten začal chátrať.
Zarytý starý mládenec Karol Forgáč nechal rozobrať strechu hradu, material použil na výstavbu cukrovaru v Jelenci. Zaujímavosťou je, že po jeho smrti sa prihlásilo na súde 46 matiek o podiel na dedičstve pre svojich ľavobočkov, údajne ich bolo omnoho viac. Dedičia sa však o hrad nestarali.
Zákutia hradu Gýmeš.
Výhľady z hradu.
Z hradu pokračujeme zeleným turistickým značením cez starú gaštanicu a neskôr sa pripojíme na červené turistické značenie ktoré nás dovedie späť do Kostolian pod Tríbečom.
Povesť o hrade Gýmeš.
V čase, keď na trón nastúpila kráľovná Mária, korunovala časť uhorskej šľachty za kráľa Karola Malého. Jeho vláda však trvala len 39 dní. Alžbeta, vdova po Ľudovítovi Veľkom zosnovala atentát s pomocou Blažeja Forgáča, ktorý kráľovi v jeho nepozornosti mečom zasiahol hlavu a neskôr ho vo väzení uškrtili. Za tento skutok dostal Blažej Forgáč odmenu hrad Gýmeš, 44 dedín a právo používať erb, na ktorom bola vyobrazená nahá kráľovná Mária vyrastajúca z koruny a s korunou na hlave. Dlho sa však z odmeny netešil. Ešte v tom istom roku prepadol kráľovský sprievod s Máriou a Alžbetou chorvátsky bán Ján Horvati, ktorý Blažeja popravil a jeho hlavu poslal vdove po Karolovi Malom s odkazom, že kráľa pomstil. Kráľovnú aj s matkou olúpili, uväznili v Novigrade a Alžbetu pred očami dcéry kráľovnej Márie uškrtili a vyhodili z hradby. Máriu oslobodili až po ôsmich mesiacoch a následne jej manžel Žigmund zajal, umučil a zabil Jána Horvátiho.
