Každému sa pri názve obce vybaví niečo iné, či sú to kvalitné vína z vinárskeho podniku, Národný žrebčín, alebo anglický park s klasicistickým kaštieľom.
Obec má bohatú históriu, hoci prvá písomná zmienka o obci je z roku 1293, archeologické nálezy potvrdzujú, že táto oblasť bola osídlená slovanmi už 6.-7.storočí po Kristovi.
Prvý zemepán comes Haslav, zakladateľ rodu Topoľčianskych, ktorý dostal toto územie s pevnosťou ako odmenu od uhorského kráľa Belu IV. za chrabrosť v obrane proti Tatárom, dostal tiež od kráľa právo pre seba a svojich synov ryžovať zlato v miestnom potoku Leveš.
Topoľčianske panstvo, tiež ako aj hrad Hrušov vlastnili rôzne rody. O prestavbu pôvodnej strážnej pevnosti, ktorá bola obohnaná vodnou priekopou, sa pričinil Mikuláš, brat Magistra Gregora
Neskôr pevnosť vyplienili bratia Záblatní z hradu Hrušov za pomoci Turkov, dnešnú podobu kaštieľa získala pôvodná pevnosť za éry Jána Topoľčianskeho, ktorý dal starú pevnosť strhnúť a postaviť novú s ústredným nádvorím
Poslednými majiteľmi boli Habsburgovci, ktorí upravili nádvorie zámku, dali vybudovať jazierka, pričinili sa o dnešnú podobu areálu. Zaujímavou slabosťou arcikniežaťa Jozefa Augusta von Habsburga boli cigáni. Nielen že sa naučil ich reč, miloval ich hudbu, ale napísal a vydal v roku 1888 cigánsku gramatiku aj so slovníkom.
Po rozpade monarchie Česko-slovenská vláda topoľčiansky majetok od Habsburgovcov odkúpila. Kaštieľ sa stáva od roku 1923 letným sídlom prezidentov. Najdlhšie sa v Topoľčiankach zdržiaval T.G.Masaryk, ktorý si zamiloval tento kraj.
V súčasnosti je zámok v Topoľčiankach vo vlastníctve Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, nachádza sa tu reštauračné a ubytovacie zariadenie a tiež múzeum so zachovalým dobovým interiérom, zámockou knižnicou, obsahujúcou viac ako 14 000 zväzkov a zbierkami keramiky, porcelánu a hodín.
Od roku 1970 je zámok Národnou kultúrnou pamiatkou.
Parkovisko sa nachádza pri pamätníku padlých. Vedľa vchodu do parku je postavený morový stĺp na pamiatku obetiam všetkých epidémií.
Oproti parku sa nachádza Národný žrebčín. Keď v roku 2008 kráľovná Alžbeta II. sem zavítala v rámci svojho programu, o panovníčke sa vedelo, že je veľkou milovníčkou koní, dostala darom kráľa koní, a to Lipicana, ktorého pomenovali Maestoso X-38. Ten je ustajnený práve v žrebčíne v Topoľčiankach.
V parku okrem drevín, udržiavaných chodníkov sa nachádzajú tiež umelecké diela, fontánky, ale aj malé ihrisko pre deti.
Kaštieľ Topoľčianky
Hlavný vstup do kaštieľa a časť interiéru.
Nádvorie kaštieľa.
Neďaleko kaštieľa sa nachádza poľovnícky zámoček, ktorý dal vybudovať v roku 1910 člen panovníckeho rodu Jozef Augustín Habsburg. Pred ním v čase mojej návštevy bola výstava parožia z poľovných revírov.
V okolí sú sochy s poľovníckymi motívmi.
Park v Topoľčiankach je vybudovaný v anglickom štýle, upravená plocha má rozlohu 30,66 ha, v roku 1982 bol vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku a od roku 1996 zaradený do zoznamu chránených areálov so štvrtým stupňom ochrany. Majiteľom je Slovenská republika a správcom parku sú Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, odštepný závod Topoľčianky.. Ďalších 30 ha parku je lesného charakteru.
Pri jazierku s fontánou sa predvádza svojou pýchou páv.
Parková výsadba.
Parkové jazierko umiestnené v blízkosti kaplnky sv. Vendelína, bolo vybudované záhradníkom Vojtechom Strnadom začiatkom. 20. storočia. za éry arcivojvodu Jozefa Augusta Habsburského. Sv. Vendelín bol patrónom životného prostredia, ochrancov prírody, pastierov a roľníkov.
Chodník v parku nás dovedie k altánku. Od altánku vedie chodník k bývalému kúpalisku, ktoré bolo vybudované pre zámockých pánov.
Odtiaľto už park nadobúda charakter lesa, vedie tu kanál od potoka Lemeš ktorý tieto jazierka dopĺňa vodou.
Pri potoku Lemeš nájdeme lurdskú kaplnku.
Chodník pokračuje k severnému jazierku, tkz. Veľkému rybníku, ktorý sa využíval dlhé roky ako chovný rybník kaprov, žiaľ teraz je to len veľká mláka.
Chodníkom späť sa dostaneme k ruine bývalého žltého mlyna a tiež k tkz. labutiemu jazierku.
Chodník pokračuje alejou kde môžeme natrafiť aj na obyvateľku parku.
Park je verejnosti prístupný a je vhodným typom na krátky výlet, prechádzku, s posedením v tieni stromov, pri jazierkach, prípadne s návštevou múzea.
