Do obce Podhradie sa dostaneme z rôznych strán, najkrajšia je zrejme cesta z neďalekých Topoľčian brezovou alejou.
Pod hradom je vybudované parkovisko a čaká nás strmší, ale krátky výstup na hrad. Už z diaľky vidieť hlavnú hranolovú vežu hradu. Spočiatku asfaltovaná cesta vedie popri kostole Premenenia Pána, neskôr je to kamenistá poľná cesta popri skale s výhľadom na obec a okolie.
Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1235, keď bol hrad kráľovským majetkom. Dejiny hradu sú spojené aj s rodinou Čákovcov, s otcom Matúša Čáka, Petrom a neskôr aj s Matúšom Čákom Trenčianskym.
Topoľčiansky hrad bol jedným z Považských strážnych hradov, Matúš dal dostavať začiatkom 14. storočia gotický horný hrad s obytnou vežou a obvodovými múrmi, okolo ktorej bola do skaly vyhlbená priekopa.
Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho sa stal hrad kráľovským majetkom. Neskôr hrad vlastnili rôzne šlachtické rody Széchényiovci, Forgáchovci, poslednými majiteľmi Topoľčianskeho hradu bol rod Stummerovcov.
Hrad bol poškodený cisárskymi vojskami po porážke Františka II. Rákocziho. Naposledy ho opravovali práve Stummerovci v roku 1925. Silná búrka v roku 1999 spôsobila, že časť hradu sa poškodila a zrútila .
Hrad v rokoch 2009-2010 zrekonštruovalo združenie na záchranu Topoľčianskeho hradu. Hrad je častým cieľom krátkych výletov hlavne počas víkendov a prázdnin tých mladších aj starších, pre svoju polohu a tiež výhľady na okolité doliny a pohoria. Čo mi však na tomto peknom a romantickom mieste chýba, to sú informačné tabule o histórii hradu a jeho okolia.
Výhľady z hradu.
Ako o každom hrade aj o tom Topoľčianskom kolujú rôzne povesti.
Povesť o topoľčianskom hradnom pánovi
Na Topoľčianskom hrade vládol kedysi krutý rytier, ktorý mal v erbe draka. Po vpáde Turkov do krajiny sa s nimi spolčil a spolu s nimi raboval okolité dediny. Keď jedného dňa znovu pustošili krajinu, obloha prihnala tmavé mračno. Z mraku vyšľahol blesk v tvare draka, ktorý sa podobal na toho z erbu. Rytier bol po zásahu blesku na mieste mŕtvy. Bola to odplata a zároveň výstraha, že dopustiť sa zrady voči vlastnému ľudu sa neoplatí.
Povesť o smelom Turdovi
Husiti ktorí obsadili Topoľčiansky hrad, chceli jeho obrancov vyhladovať. Tí pod vedením mládenca Turdu vykopali únikovú chodbu. Tou chodbou sa zachránilo veľa ľudí a slúžila tiež obyvateľom hradu na zásobovanie jedlom. Nepriateľom sa však obyvateľov vyhladovať nepodarilo, a tak odišli. Zvesť o smelom Turdovi sa dostala do uší kráľa a ten hrdinu obdaroval hradom.
Povesť o Topoľčianskom hrade a Ľudmile
Hradný pán mal krásnu dcéru Ľudmilu, ale obviňoval ju za smrť svojej ženy, ktorá zomrela pri narodení dcéry. Po čase hradný pán zmenil názor a snažil sa svojej dcére všetko vynahradiť. Ľudmila sa zaľúbila do chudobného zemana Janka Radoša z Bojnej. Ich budúcnosť prerušila vojna, pretože zeman Janko musel narukovať. Počas tohto obdobia sa začal o ruku Ľudmily zaujímať pán susedného Tematínskeho hradu. Chcel Ľudmilu a Janka rozdeliť. Ľudmila nakoniec uverila jeho klamstvám o smrti Janka a z veľkého žiaľu zomrela.
