Vznik hradu sa spája s rodom Čákovcov, ktorý boli od roku 1260 vlastníkmi topoľčianskeho panstva. Spolu s hradmi Uhrovec a Oponice hrad patril medzi považské strážne hrady, ktoré kontrolovali obchodné cesty spájajúce Ponitrie s Považím.
Najstaršia časť hradu bola postavená poslednej tretine 13. storočia, dal ho vystavať otec Matúša Čáka Trenčianskeho Peter.
V 14. storočí Matúš Čák Trenčiansky dal postaviť gotický horný hrad, tvorila ho obytná veža a obvodový múr. Za jeho éry vznikla aj hradná kaplnka, v nej sa slúžili omše aj pre obyvateľov Podhradia. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho sa stal hrad kráľovským majetkom.
V roku 1389 kráľ Žigmund daroval hrad výmenou za hrad Šášov rodu Széchényiovcov, ktorý ho vlastnili do roku 1430. Neskôr Topoľčiansky hrad vlastnili šlachtické rody Országhovcov, Lošonciovcov a Balašovcov.
V 16. storočí v období tureckých vpádov vlastníci rozšírili hrad o predhradie a vybudovali sa strelne.
Od roku 1595 boli vlastníkmi Forgáchovci, vybudovali ďalšie obytné priestory, hospodárske objekty. Po Rákocziho povstaní, po porážke povstalcov, cisárske vojsko hrad úmyselne poškodilo a zapálilo, aby už neslúžil ako vojenská pevnosť. Hrad bol Forgáchovcom skonfiškovaný, dôvodom bola politická nelojálnosť voči panovníkovi a ich zapojenie do povstaní. Po tomto období hrad začal chátrať.
Poslednými majiteľmi hradu boli Stummerovci, ktorí patrili k najbohatším rodinám v Hornom Uhorsku. Vlastnili topoľčianske panstvo od r. 1867 do r. 1945. Boli najväčším producent cukru v Uhorsku a preslávili sa aj pivovarom, ktorý odkúpili, pod ich vedením sa stal jedným z najväčších pivovarov na Slovensku,. Hoci samotný hrad bol už v tom čase zrúcaninou, preto ho neobývali, tento rod zanechal výraznú stopu v rozvoji Topoľčian.
Dominantou celého hradného komplexu je hlavná veža v romantickom slohu. Vznikla koncom 19. storočia. Naposledy opravovali Stummerovci hrad v roku 1925. V roku 1999 búrka spôsobila, že sa časť hradu poškodila a zrútila, v tom roku sa začalo s konzervačnými prácami na hrade. Dnes je Topoľčiansky hrad jednou z najromantickejších zrúcanín Slovenska. Z diaľky ho spoznáme podľa charakteristickej vysokej veže, ktorá sa stala jeho symbolom.
V súčasnosti je vlastníkom hradu obec Podhradie; spravuje ho občianske združenie, ktoré realizuje rekonštrukcie od roku 2009.
Z obce Podhradie, v okrese Topoľčany, vedie od kostola strmšia cesta na hradné bralo s hradom, kde sa dostaneme do 10-15 minút. Už z cesty je pekný výhľad na obec a okolie. Neďaleko miestneho kostola sa nachádza parkovisko.
Výhľady na obec Podhradie.
Topoľčiansky hrad
Zákutia hradu
Z hradu je výhľad na pohoria Považský Inovec, Tribeč, Strážovské vrchy a pri dobrej viditeľnosti aj Malé Karpaty.
O Topoľčianskom hrade sa traduje niekoľko povestí, no najznámejšia je tá o zlej hradnej panej.
Podľa miestnej legendy tu kedysi žila krutá hradná pani, ktorá mala srdce tvrdšie než skala, na ktorej hrad stojí. Nenávidela poddaných a vyžívala sa v ich trápení. Keď sa jej služobníci oneskorili s robotou alebo neurobili všetko podľa jej príkazov, nechala ich kruto trestať.
Hovorí sa, že jedného dňa sa spravodlivosť obrátila proti nej. Pri večeri sa jej na stole objavil chlieb – symbol biedy ľudu – a keď si z neho odlomila, premenil sa na kameň. V tej chvíli sa zem pod ňou zachvela a hrad začal pustnúť. Pani zmizla bez stopy a odvtedy vraj jej nepokojný duch blúdi ruinami. Niektorí návštevníci tvrdia, že za tmavých nocí počuť v ruinách hradu kroky, šepot alebo zvuk reťazí – údajne znak, že nepokojná hradná pani stále nenašla pokoj.
