Táto krátka ale veľmi zaujímavá trasa je dlhá necelý kilometer, ale naozaj stojí za to si to prejsť a vidieť na vlastné oči.
Pokiaľ si ju ale chceme predlžiť, môžeme ísť z Banskej Bystrice modrým turistickým značením chodníkom Kamila Linharta. Z Tajova žltým turistickým značením a z Malachova zeleným turistickým značením. Všetky tri chodníky sa križujú pri smerovníku Suchý vrch, v Kremnických horách.
Cesta kratšieho odporu, ako to ja nazývam, je od Chaty na Suchom vrchu, kde sa nachádza aj parkovisko.
Zdá sa, že chata na Suchom vrchu má už svoju slávu za sebou, tiež je škoda tohto objektu.
Trávny Ždiar má nadmorskú výšku 820 metrov, nachádza sa v katastri obce Malachov, v Kremnických vrchoch. Vyhliadka je vybudovaná na úbočí tohto vrchu.
Keď chodím do neznámeho terénu vždy si o ňom niečo prečítam, naplánujem si cestu, tak tomu bolo aj tento krát. Chodník na vyhliadku Trávny Ždiar je jednosmerný. Od chaty na Suchom vrchu je potrebné sa dať na chodník vľavo. Chodník naľavo bol skoro neviditeľný, povedľa boli ďalšie dva, tak som sa rozhodla ísť tým stredným. Až neskôr som pochopila že to nebolo správne rozhodnutie, pozitívne bolo, že som nikomu nezavadzala tým, že idem hore zostupovým chodníkom, nakoľko nikoho na trase nebolo.
Odbočujem do lesa a začína stúpanie medzi skalkami a konármi stromov. Tak v sebe si nadávam na značkárov že ich po trase niet.
Keď som sa však pozrela späť, vtedy som si uvedomila svoj omyl, týmto sa im ospravedlňujem.
Pokračujem však cestou hore, značky si kontrolujem už z opačnej strany stromov. Medzi stromami sa nachádzajú väčšie i menšie balvany obrastené machom
Po chvíli prichádzam k vyhliadke.
Stromy pod vyhliadkou už podrástli tak z časti zastierajú výhľad.
V priblížení si obzerám Krížnu, tam som bola deň predtým. To je pre mňa ďalší vrch ktorý si nepomýlim.
Po krátkej prestávke sa dávam na zostup kovovými rebríkmi. Správne by sa malo nimi vystupovať na vyhliadku.
Okolo sú nádherné skalné bralá, úžiny, balvany rôznych tvarov obrastené machom, skratka malý raj, chýba tu k dokonalosti už len tečúci potok.
Cez skalné okno, rebríkom sa dostávam nižšie, aj tu je čo obdivovať.
Výhľady spod skalného okna.
Je zaujímavé ako v takomto skalnatom teréne korene stromu obopínajú skaly.
Cestičkou späť sa zastavujem pri pamätníku rumunského vojaka, ktorý našiel svoj hrob v druhej svetovej vojne na týchto miestach.
Ešte krátka cesta lesom a potom cez lúku sa vraciam k Chate pod Suchým vrchom.
Užšia cesta od chaty ma vedie späť do Banskej Bystrice, cestou sa ešte zastavujem na pekné výhľady. Máme pekné to Slovensko.
