Nachádza sa priamo nad mestom Trenčín, na strmom vápencovom brale. Pravdepodobne bol vystavaný na mieste staršieho hradiska. Najstarším objektom hradu je veľkomoravská štvorapsidová rotunda z 9. storočia. Neskôr sa vystavala kamenná obytná veža, hrad slúžil na ochranu západnej hranice Uhorského kráľovstva.
Koncom 13. storočia hrad sa stal vlastníctvom Matúša Čáka Trenčianskeho., známeho aj ako „pána Váhu a Tatier“.
Matúš bol uhorský šľachtic a vojvodca, pochádzal z rozvetveného rodu Čákovcov, ktorého príslušníci po celé stáročia verne slúžili uhorským arpádovským kráľom. Bol bratislavským a neskôr trenčianskym županom, dosiahol hodnosť uhorského palatína. Neskôr sa však dostal do konfliktu s kráľovskou mocou. Po vymretí rodu Arpádovcou, smrťou Ondreja, Matúš striedavo podporoval jednotlivých adeptov na trón a zároveň legalizoval svoje lúpežne zabraté majetky. Tým získal obrovské majetky a moc, nešetril ani cirkev, dostal sa dva razy do cirkevnej kliatby, na jeho majetkoch bol cirkevný zákaz výsluhy sviatostí.
Na Trenčianskom hrade zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského a vystupoval ako samostatný panovník.
Matúš Čák rozšíril a upravil obytnú vežu , teraz známa ako Matúšova veža, k nej pristaval obytný palác v mohutnom opevnení
V roku 1321 Matúš zomiera bez dediča. Jeho jediný syn Matúš zomrel v roku 1318, za dediča Matúš určil Štefana Čecha, z rodu Štemberkovcov a tým spojil svoje državy s Moravou.
Neskôr kráľ Karol Róbert za pomoci magistra Donča zabral časť Matúšových majetkov. Kráľovským majetkom je hrad až do 15. storočia. V tomto období sa rozšíril horný hrad o nový palác a opevnenie.
Kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke Barbore, pre ktorú dal vystavať v prvej tretine 15. storočia palác, tkz. Barborin palác a kaplnku.
Koncom 15. storočia hrad bol majetkom Štefana Zápoľského, ktorý uskutočnil na hrade rozsiahle prestavby.
V období keď Jána Zápoľského na uhorskom tróne vystriedal Ferdinand I. Habsburský, jeho generál Katzianer v roku 1528 dobyl a obsadil aj Trenčiansky hrad.
Rozsiahla rekonštrukcia hradu sa uskutočnila v rokoch 1540-1560. Vybudovala sa hviezdicová delostrelecká obrana, modernizovali sa budovy.
V roku 1790 vypukol v meste požiar, ktorý zachvátil aj hrad.
Od konca 50-tých rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície.
Katov dom
K nemu nás dovedie cesta dláždená kamennými kockami. Kamenný dom bol postavený v roku 1607. Bola domovom mestského kata. Dnes je tu zriadené múzeum s originálmi nástrojov na vykonávanie spravodlivosti.
Vstup na hrad.
Hodinová veža. Bola vybudovaná začiatkom 14. storočia, na najvyššom poschodí bol umiestnený hodinový stroj, v 17-18 storočí sa dobudovala cibuľová strecha. Veža mala strážnu a obrannú funkciu.
Pri vstupe na dolné nádvorie nás upúta dvojpodlažná budova kasárne. Táto bola vybudovaná rodinou Zápoľských začiatkom 16. storočia. Slúžila na ubytovanie hradnej posádky a uskladnenie hradného arzenálu.
Studňa lásky, 80 metrov hlboká ručne kopaná studňa, nepodarilo sa však naraziť na prameň, slúžila ako cisterna, zásobáreň s dažďovou vodou.
Výhľady na mesto Trenčín a okolie.
Stúpanie k hornému hradu, južné opevnenie ktoré vznikalo na mieste starších drevozemných valov a hradieb pravdepodobne v 15. až v 18. storočí.
Horný hrad a výhľady na mesto Trenčín.
Veľkomoravská štvorapsidová rotunda. Hrobovými nálezmi je rotunda doložená do začiatku 11. storočia. Predpokladá sa, že vznikla za čias formujúceho sa Uhorského kráľovstva.
Na hrade sú vystavemé múzejné expozície z Trenčína a jeho okolia.
Kópia rímskeho nápisu na trenčianskom hradnom brale, ktorý nechal na počesť víťazstva cisárov Marca Aurelia a jeho syna Commoda vytesať legát II. légie Pomocnej Marcus Valerius Maximianus v roku 179 nášho letopočtu.
Dominantou Trenčianskeho hradu je Barborin palác a Matúšova veža.
Barborin palác bol postavený v rokoch 1424 až 1437 v čase vlastníctva hradu druhou manželkou Žigmunda Luxemburského, uhorskou kráľovnou Barborou Celjskou. Najväčšou miestnosťou je rytierska sieň, Ďalšie miestnosti slúžili ako obytné priestory.
Spálňa je prepojená s podzemím v minulosti v podzemí sa nachádzala čierna kuchyňa a sklad potravín, teraz sú tu vystavené rôzne artefakty.
Matúšova veža.
Ide o väčšiu obytnú hradnú vežu (donjon). Veža bola súčasťou najstaršej hradnej zástavby postavená bola v druhej polovici 13. storočia. Z veže je výhľad na veľkú časť Považia.
Výhľady z veže.
Legenda o studni lásky na Trenčianskom hrade.
Trenčiansky hrad bol v dávnych dobách hrdý, slávny a nedobytný. V časoch ťaženia Uhorska proti výbojným Turkom bol jeho majiteľom jeden z najvýznamnejších šľachticov Štefan Zápoľský.
Medzi početnými tureckými zajatcami raz priviedli na hrad aj krásnu a vznešenú Turkyňu Fatimu. Len čo sa to dozvedel jej snúbenec, bohatý paša Omar, ponáhľal sa svoju milovanú zo zajatia vykúpiť. Prišiel v sprievode svojej družiny a ponúkal hradnému pánovi vzácne dary. Tie však Zápoľského neobmäkčili. Jediným vykúpením za Fatimu mala byť aspoň slza vody získaná priamo na hrade. Nedostatok vody bol totiž jedinou slabinou inak nedobytného hradu postaveného na skalnom brale. Omar a jeho druhovia sa teda pustili do práce. Po tri roky, vo dne, v noci, v lete, v zime búšili do tvrdej skaly, aby z nej vykopali vzácnu vodu. Po nesmiernych útrapách a smrti takmer všetkých členov Omarovej družiny sa to napokon podarilo. Omar podal Zápoľskému vodu a so slzami v očiach mu povedal : Vodu máš, ale tvoje srdce je tvrdšie ako tá skala".
Zápoľský sľub dodržal, Fatimu Omarovi vydal a ten si ju odviedol domov. Pri odchode sa vraj Fatimin závoj zachytil o krovie v zákrute na ceste z hradu. Hostinec, ktorý vznikol na tomto mieste v 16.storočí niesol preto meno Závoj. Neskôr reštauráciu na tomto mieste premenovali a jej názov je dodnes Fatima.
