Mesto, jeho vznik a rozvoj je úzko spätý s výskytom zlatonosných rúd na jej území. Uhorský panovník Karol Róbert 1328 jej udelil výsady slobodného kráľovského a banského mesta. Mesto malo právo raziť mince, už v roku 1328 sa tu ako prvé razili uhorské groše a kremnické dukáty.
O Kremnici hovorí nasledovná povesť: "Pán zámku Šášova, ktorého rozvaliny dvíhajú sa neďaleko Sv. Kríža na ľavom brehu Hrona, poľoval raz v krajoch, kde teraz leží Kremnica. Tu vraj ulovil jarabicu, ktorá bola neobyčajne ťažká a v ktorej pri pitvaní v zúziku našly zlaté zrnká. Následkom toho otvorili na tom mieste bane na zlato. Našli sa tu bohaté ložiská zlatej rudy a skoro vzniklo tu mesto, ktoré nazvané bolo Kremnica.
Historické jadro Kremnice, ktoré je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie, je obohnané kamenným múrom nadväzujúcim na opevnenie hradného areálu i keď časť opevnenia je už zbúraná.
Vstup cez Barbakán do opevneného centra Kremnice. Má tvar hranola, na prízemí s dvomi prechodnými otvormi Väčší slúžil pre povozy bol opatrený s padacím mostom a ten menší pre peších.
Dolná brána.
Štefánikovo námestie s morovým stĺpom a mestským hradom.
Kostol sv. Františka z Assisi a meštianske domy na Štefánikovom námestí, vpravo barokova fontána.
Morový stĺp Najsvätejšej Trojice je neskorobaroková stavba z rokov 1765 – 1772 bol postavený na pamiatku morovej epidémie.
Radnica.
Dominantou mesta je mestský hrad, ktorý je najstarším mestským hradom v stredoslovenskej banskej oblasti. Tento komplex budov vznikol v 13 až 15 storočí. Na hradné opevnenie sa napájajú mestské hradby.
Hradný kopec mal dvojité opevnenie. Do hradu sa vstupuje južnou vežou, z vedľajšej budovy bývalej radnice sa zachoval len suterén a pivnice.
V strede areálu stojí gotický kostol sv. Kataríny, patrónky mesta. Kostol bol postavený v 15. storočí.
Interiér kostola.
Pýchou kostola je nádherný organ. ktorý postavila v roku 1992 firma Rieger-Kloss z Krnova. Organ má 47 registrov a 3475 znejúcich píšťal. V prázdninových mesiacoch sa tu koná medzinárodný organový festival.
Malá, tkz. Hodinová veža.
Pôvodne baroková vyhliadková veža kostola bola volne pristavená v 15. storočí. Renesančnú podobu dostal po požiari v roku 1560. V nej sídlili strážcovia, turneri. Najväčší význam mala strážna služba v 15. a 16. storočí počas tureckých nájazdov. Kremnica vďaka vybudovanému obrannému systému nikdy nebola dobytá. Na vyhliadku vedie 127 točitých schodov.
Vyhliadky z veže.
Severná veža bránila vstup do hradu zo severu.V severnej veži sú inštalované predmety z archeologického výskumu na hrade.
Karner z prvej polovice 14. storočia mal dve funkcie. Spodná časť objektu slúžila ako kostnica a vrchná časť plnila funkciu kaplnky, je to najstaršia časť mestského hradu.
