Po ťažkých bojoch počas druhej svetovej vojny, ktoré boli súčasťou karpatsko-dukelskej operácie, farba potoka bola sfarbená do červena krvou padlých a ranených vojakov.
Na ceste zo Svidníka do Vyšného Komárnika pri odbočke k Údoliu smrti stojí vojenský pamätník, tkz. Taran, s dvoma historickými tankami a to sovietskym a nemeckým. Sovietsky tank je vyššie položený a hlavňou mieri na nepriateľský, nemecký tank.
Čo sa tu udialo 25-28.10.1944?
Keď sa v roku 1944 po vypuknutí SNP podarilo vojskám Sovietskeho zväzu a 1. čs. armádnemu zboru prekonať ťažko priechodný a bránený Dukliansky priesmyk, pomaly postupovali smerom k obci Kapišová.
Práve tu na rozbahnenom teréne v údolí potoka Kapišovka sa strhla najväčšia a najkrvavejšia tanková bitka v dejinách Slovenska, ktoré si vyžiadali desiatky tisíc mrtvých a ranených.
Počas týchto bojov tu padlo asi 11 000 vojakov, z toho 5 000 na strane Sovietskej armády. Vojaci začali toto územie nazývať údolím smrti.
Vojenské historické múzeum vo Svidníku tu zriadilo raritnú prírodnú expozíciu vojenskej techniky, ktorá je rozostavaná medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná v teréne.
Na kopci je aj turistická rozhľadňa, škoda, že kvôli polámaným rebríkom som sa na ňu nedostala.
Potok Kapišovka.
Neďaleko potoka Kapišovka je vybudovaný altánok a sú osadené informačné tabule, bolo by to pekné miesto na posedenie s krbom, nebyť „tiež turistov“, ktorí po sebe zanechávajú spúšť.
Je iné o týchto historických udalostiach čítať a iné vidieť miesta bojov a techniky v teréne.
Dúfam, že sa už nikdy podobná hrôza nezopakuje, všetci ktorí tu padli bez ohľadu na ktorej strane bojovali, boli synmi, otcami, bratmi... Údolie smrti, údolie, ktoré bolo presiaknuté ľudskou krvou.
