Hrad vznikol v 60. rokoch 13. storočia, jeho výstavba sa pripisuje trenčianskemu županovi Bášovi.
Neskôr hrad výmenou získal Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho vlastnil až do svojej smrti v roku 1231. Hrad potom prešiel do vlastníctva kráľa Karola Róberta.
V roku 1389 kráľ Žígmund hrad a hradné panstvo daroval Ctiborovcom. Po smrti Ctibora mladšieho sa hrad opäť ocitol v kráľovských rukách. Od roku 1435 patril Uhrovecký hrad kráľovnej Barbare. V roku 1439 jej hrad odobral uhorský kráľ' Albrecht Habsburský a udelil ho svojej manželke Alžbete.
Ďalšími majiteľmi hradu boli Pongrácovci, ktorí sa pričinili o zvýšenie obranyschopnosti hradu.
Pričinili sa však aj o iné, s Pongrácovcami, ako aj s ďalším hradným pánom, Petrom Sziládim, prezývaným Doktor, sú spájané falšovateľské aktivity na hrade. Pamiatkári a archeológovia objavili na hrade suroviny na razenie mincí. Tieto aktivity prestali, keď sa majiteľmi hradu stali Zayovci z Čemeru. Zayovci však museli vyplatiť vdove po Doktorovi, Brigite, čiastku ktorú investoval do prestavby hradu.
17. storočí, v časoch protistavovských povstaní a tureckého nebezpečenstva, slúžil ako útočisko pre Zayovcov a okolitú šľachtu. Hrad sa však vďaka svojej polohe neocitol v centre diania veľkých bojov, k jeho postupnému chátraniu prispeli Zayovci, ktorí sa presťahovali do pohodlnejšieho kaštieľa v Uhrovci a o hrad sa už veľmi nestarali.
Hrad v 18. storočí postupne stráca svoju funkčnosť, udržiavali sa len hospodárske objekty, neskôr sa využíval ako väznica a v roku 1848 vyhorel.
V roku 2015 vzniklo Občianske združenie na záchranu hradu Uhrovec, ich cieľom je záchrana a obnova tejto národnej kultúrnej pamiatky.
Najkratšia cesta na hrad vedie z obce Uhrovské Podhradie, je to zeleno značená turistická trasa.
Na konci obce sa nachádza parkovisko a popri chatkách vedie chodník k čerešňovému sadu.
Od sadu je to stále stúpajúci chodník lesom, ktorý síce dá zabrať, ale po zhruba 1,5 kilometri sa dostaneme na hrad.
Na tomto hrade som už bola viac krát, ale je vidieť, že práce na hrade stále pokračujú a pribúdajú ďalšie obnovené časti.
Na hrade je inštalovaná výstavka kresieb, Uhrovecký hrad očami detí a tiež výtvarne diela maliarky Adely Skorcovej.
Z hradu a jeho okolia sú krásne výhľady na zalesnenú panorámu okolitých kopcov.
Na hrade sa organizujú rôzne podujatia, v čase mojej návštevy bol na hrade remeselný rínok, ktorý pritiahol množstvo záujemcov.
Samozrejme stánkov v predhradí a pod hradom, s remeselnými výrobkami bolo viac a tiež sa ponúkalo rôzne občerstvenie. Veľmi pekná akcia, prezentácia šikovných rúk remeselníkov, ktorí robia svoje remeslo s láskou..
Uhrovecký hrad z vonkajšej strany.
Ako aj o každom hrade, tak aj o Uhroveckom kolujú povesti:
Dcéra hradného pána sa zahľadela do Tomáša, veliteľa hradnej stráže. Otec dievčiny ich vzťahu nikdy nepožehnal. Raz na poľovačke spolu s hradným pánom prenasledovali diviaka. V tom sa Tomáš rozhodol, že svojho spoločníka, ktorý stál v ceste jeho šťastia, zastrelí. Smrť na poľovačke všetci považovali za nešťastnú náhodu. O niekoľko dní bol Tomáš objavený mŕtvy na mieste, kde zabil svojho pána.
Keď sa pod Uhrovským hradom zjavilo vojsko Turkov, ktorí pripravovali útok na hrad, odvážna hradná pani presným zásahom z kuše zastrelila jedného z Turkov. Turci sa tak zľakli,že nečakali ani minútu a zutekali. Na mieste, kde turecký veliteľ zahynul, sa od tých čias za mesačných nocí zjavujú krvavé škvrny.
