Posledné obzretie sa späť smerom na Tanád, pred sebou mám rozsiahle lúky.


Odlesnené plochy s nekvalitným trávnym zložením sa v minulosti využívali ako pasienky. Zalesňovaniu týchto plôch sa však nedarí pre plytké, kamenisté pôdy a extrémne suchá.
Občas sa ani mne nedarilo hlavne na križovatkách chodníkov, chýbalo značenie, tak som si tiež pár metrov oproti trase nadbehla.



Schádzam smerom k Richňavskému jazeru, jazero však obchádzam, aj keď je na dohľad.
Pri malom jazierku ktoré vytvára tečúci potok, je tichšie miesto na oddych.




Odtiaľto pokračujem modrým turistickým značením až po smerovník Sedlo pod Pinkovým vrchom. Chodník vedie cez chatovú oblasť a od smerovníka Peciny je to asfaltová cesta.



Od smerovníka Sedlo pod Pinkovým už idem červeným značením smerom k Evičkinmu jazeru a do Banskej Štiavnice.
Cez lúčku s mohutným stromom vchádzam do pruhovaného lesa. Chodník vedie akoby valom, husto popadané listy stromov tvoria mäkký, šuchotajúci sa koberec.




Z lesa vychádzam k hospodárskej usadlosti, čaká ma už len krátky úsek k Evičkinmu jazeru.

Pri nohách medzi lístím čosi zašuchotalo, ledva som ho našla , tak sa predo mnou maskoval. Že by to bol zakliaty princ? Na rozprávky neverím, tak som ho len odfotografovala.







