Mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia sú zapísané do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
O meste, jeho histórii, pamiatkach, by sa dalo napísať veľmi veľa. Ja ich v tomto blogu spomeniem len zopár, tie, ktoré boli na mojej trase.
Mesto má viac cintorínov. Na Evanjelickom cintoríne nad Klopačkou je pochovaná Mária Pischlová, múza Andreja Sládkoviča, jeho Marína.
Zaujímavosťou je, že i keď je na pomníku vytesané meno, dátum narodenia a úmrtia a tiež úryvok veršu Andreja Sládkoviča, tento bol postavený v roku 1969 za prispenia miestneho odboru Matice Slovenskej, pozostatky Márie Pischlovej sú pochované v inom, rodinnom hrobe.
Na námestí Svätej Trojice, v dome, kde žila Mária Pischlová, je vytvorená tkz. Banka lásky, zážitkové múzeum, ide o zviditeľnenie ľúbostného príbehu medzi básnikom /Andrej Sládkovič/ a jeho múzou /Marína/. Taktiež sú tu zámky ktorými zaľúbené dvojice uzamykajú svoju lásku.
Ktovie či tie uzamknuté lásky ešte trvajú....
Klopačka je dvojposchodovou vežovitou renesančno- barokovou stavbou z roku 1681. Z veže Klopačky sa klopaním na drevenú dosku zvolávalo do bane. Teraz je tu zriadená čajovňa.
Starý zámok má tiež bohatú históriu, kedysi to bol kostol, neskôr v období tureckej hrozby bol prebudovaný na pevnosť. Sú tu expozície o najstarších dejinách regiónu, organizujú sa tu rôzne kultúrno-spoločenské akcie.
Výhľady na mesto.
Neskorogotický kostol Sv. Kataríny, ktorému sa hovorí aj "slovenský" lebo už v roku 1658 sa v ňom kázalo po slovensky.
Námestie Svätej Trojice, jej dominantou je Súsošie sv. Trojice, postavené bolo v druhej polovici 18. storočia. Dnešný stĺp nahradil pôvodný jednoduchý barokový stĺp, ktorý vztýčili hneď po ústupe epidémie v roku 1711.
Po oboch stranách námestia sú mohutné meštiacke domy. Väčšina už je upravených, ale sú tu aj tie chátrajúce.
Chátrajúci renesančný Baumgartnerov dom na námestí.
Z námestia pokračujem zeleným turistickým značením medzi domami a neskôr lesnou cestou smerom k Veľkej vodárenskej nádrži. Jej priezračná tyrkysová voda láka pár otužilcov. Prvá zmienka o tomto tajchu je z roku 1500, voda z nádrže slúžila potreby štôlne Schmidtenrinn a ako rezervoár vody.
O pár metrov ďalej je nádrž Malá vodárenská. Je veľkosťou menšia a zarastená vodnými rastlinami.
Posledným tajchom na mojej trase je Červená studňa. Je druhým najvyššie položeným tajchom v Štiavnických vrchoch. Spolu s Malou a Veľkou Vodárenskou tvoria jednu sústavu sústredenú v doline stúpajúcej od Radničného námestia cez Trojičné námestie, popri najstarších stavbách Banskej Štiavnice.
A tu moja túra končí. Bol to nádherný jesenný deň, plný slnka, farieb. Takéto kombinácie mám najradšej, keď môžem spojiť pobyt v prírode s históriu.
