Tento bralnatý kopec sa nachádza medzi obcami Plavecké Podhradie a Sološnica.
Z Plaveckého Podhradia som prešla na Plavecký hrad a bolo by na škodu nepokračovať a vynechať krásne výhľady z tohto kopca na skalné bralá a celé okolie. Ako keby čerešničkou na torte je päť metrov vysoká rozhľadňa na vrchole.
Od Plaveckého hradu pokračujem modrým turistickým značením až po smerovník Amónova lúka. Zo začiatku je to príjemná lesná cestička vedúca medzi kobercom medvedieho cesnaku, občas vystupujúcich skaliek, ktorá ma dovedie ku studničke.
Postupne sa v lese stráca medvedí cesnak a prichádzam na územie Národnej prírodnej rezervácie s 5. najvyšším stupňom ochrany. Predmetom ochrany sú krasové javy a zachovalé lesné spoločenstvá Malých Karpát s chránenými druhmi organizmov.
Z lesa vychádzam na lúku v okolí kvitne kavyľ a rôzne drobné kvetenstvo.
Na okraji lesa je označkovaný akýsi kríž, je dobré vedieť, že tieto miesta navštívila aj Eva s Peťom, ešte že nevyryli svoje iniciály do stromu ako tiež býva zvykom.
Pohodlnú cestu lesom spestria krasové jamy. Krasová jama, alebo závrt, je veľmi rozšírená povrchová krasová forma. Krasová jama predstavuje v krasovom reliéfe lievikovitú, misovitú, kotlovitú alebo prstencovitú depresiu s hĺbkou niekoľko metrov, až niekoľko desiatok metrov. Vznikajú ako dôsledok rozpúšťania pevnej krasovatejúcej horniny vodou, alebo prepadnutím klenby podzemných dutín.
V niektorých krasových jamách sa uskutočňuje aj speologický výskum.
Ďalšou mojou zastávkou je Amonova lúka. Nižšie by sa mal nachádzať altánok ale mne postačuje aj príjemné sedenie v chládku.
Od Amonovej lúky sa k modrej značke pripája červeno označená Štefánikova magistrála. Chodník vedie popod Prírodnú rezerváciu Klokoč, ktorej súčasťou je i rovnomenný vrch.
Klokoč, s nadmorskou výškou 661 metrov, má odlišný charakter ako okolité vrchy, má vulkanický pôvod. Na vrchole sa nachádza kríž so zatlčenými klincami. Zatĺčené klince vraj predstavujú starosť ktorej sa chcete zbaviť, i keď klince tu neboli, k dispozícii pri kríži sa nachádzalo aspoň kladivo. . V okolí rastú rôzne zaujímavé stromy a vo veľkom tu rastie aj divozel a kvitne hloh. Z odlesnenej časti sú výhľady na kopce Malých Karpát.
Z Klokoča schádzam do Sedla Uhliská, nachádza sa tu lavička a výklenková kaplnka. Modro označený chodník sa odkláňa a na Vápennú už vedie len červeno označená trasa.
V okolí sa objavujú menšie skalné útvary a prichádzam na územie Národnej prírodnej rezervácie Roštún. Od roku 1953 je to najrozsiahlejšie maloplošné chránené územie v Malých Karpatoch.
Prechádzam Mesačnou lúkou popri studničke a neskôr už len prudšie stúpanie po skalnatom chodníku, čo dáva mierne zabrať.
Námaha však stojí za to. Cestička vrcholom Vápennej a výhľady.
Rozhľadňa Vápenná bola postavená v roku 2003. Je zo železobetónu v tvare obelisku s oceľovou plošinou a rebríkom s obručami. Je vysoká 5 m a týči sa na nej slovenský dvojkríž a veje národná vlajka.
Výhľady z rozhľadne.
Odtiaľto už budem pokračovať zeleno označeným turistickým chodníkom do obce Sološnica. Mierne klesajúci chodník vedie lesom, ktorý je nahusto porastený kvitnúcim medvedím cesnakom.
V Sološnici moja cesta končí. Bol to ďalší nádherný deň, sú to miesta, kde sa oplatí aj opakovane vrátiť, tak možno zas nabudúce....
