Po návšteve Studeného hradu a Gýmeša bol práve Veľký Lysec mojim ďalším cieľom. V minulosti som naň vyšla z obce Velčice, kde som trochu aj poblúdila, veď Tríbeč, ale tento krát je smer jasný už z diaľky.
Z hradu Gýmeš schádzam neoznačeným chodníkom v časti Šírava, z lúk sa mi naskytá výhľad na obec a tiež aj na Veľký Lysec a jeho kremencové skaly.


Neďaleko mojej trasy sa nachádza aj je predrománska sakrálna stavba, kostol sv. Juraja, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou. V interiéri sa nachádzajú fresky pochádzajú z prelomu 11. a 12. storočia. Ako väčšina kostolov, dvere mal uzamknuté, tak som sa poprechádzala len okolo neho.

Od kostola vchádzam chodníkom so žltým turistickým značením do lesa.. Trasa je krátka, má okolo 2,5 kilometra je nenáročná. Neskôr vedie okolo záhradiek a viníc, k soche sv. Urbana, patróna vinohradníkov. Je to zároveň 15 zastavenie Kostolianskeho náučného chodníka, ktorý však trasou nie je vyznačený a tiež nie sú k dispozícii informačné tabule.

Ďalej pokračujem lesnou cestou k Smerovníku Sedlo pod Lyscom. Odtiaľto na vrchol by malo byť 16 minút záleží na tom či sa viac človek zdrží pod skalami alebo ide priamo hore.


Ja som sa poobzerala aj v okolí kedysi tu stála drevená chata, po nej však zostalo len zhorenisko a pár plechov.




Cestou na vrchol sú rôzne povykrúcané duby a obmedzené výhľady.






Na západnej strane sa nachádzajú mohutné skalné bralá s výhľadmi, niekde vo svahoch kopca sa nachádzajú zvyšky hradiska keltského pôvodu, tie som však neobjavila.







Pokračujem chodníkom na najvyšší bod, ale tento je bezvýhľadový.



Už mi zostáva len cesta späť, spojenie Studený hrad, Gýmeš a Veľký Lysecby som zaradila medzi ľahké, nenáročné túry, vhodné pre rodiny s deťmi, alebo aj pre nenáročných turistov.