Veľký vrch s nadmorskou výšku 456 metrov, leží v katastri obce Malé Kršteňany, v okrese Partizánske.
Už z diaľky, od hlavnej cesty, je vidieť miestny kameňolom. Tento lom na Veľkom vrchu funguje od roku 1931. Prvé pokusy s ťažbou dolomitu tu urobil ešte v roku 1928 Alois Sova. Expertízou sa zistilo, že tento dolomit je výborným prírodným hnojivom.
Najskôr išlo o ručnú ťažbu, neskôr ťažba prešla modernizáciou. Dnes je ťažba v útlme
Veľký vrch to nie je len o nerastnom bohatstve, ale sa tu nachádzajú aj vzácne suchomilné a teplomilné spoločenstvá rastlín a živočíchov.. V roku 1967 sa stala táto lokalita Národnou prírodnou rezerváciou o výmere 47,61 ha, platí tu 4. stupeň ochrany. Nachádzajú sa tu rôzne biotopy, ako skalná step, lesostep a step.
Na vrchol nevedie turistické značenie, ale rôzne vychodené cestičky, či už z Malých Krštenian, Veľkých Krštenian, prípadne dlhšia trasa z obce Chalmová.
Ja najradšej využívam možnosť výstupu z miestneho kameňolomu, avšak len počas víkendových dní, keď sa v lome nepracuje.
Je potešujúci pohľad na to, ako príroda chce zaceliť rany ktoré jej vytvoril človek. Miesta, kde sa už neťaží, zarastajú vegetáciou. V lome hniezdia aj včeláriky zlaté a z roka na rok sa ich komunita rozrastá.
Areál kameňolomu.
Pri prechode cez lom treba rátať s prachom z rozdrveného dolomitu, v prípade mokra budeme mať nabrané na topánkach biele blato.
Určite nám to však vynahradia poletujúce včeláriky aj keď sú dosť plaché.
Prašnou cestou sa dostávam nad lom, kde je už viac vegetácie a tiež aj rozkvitnutých kvietkov.
Nekvitnú však len kvietky, zakvitol aj kavyľ.
Dostávam sa na hranicu prírodnej rezervácie, tu je už stepná oblasť a tiež výhľady do Hornonitrianskej kotliny, dedinky v jej údolí.
Na vrchole sa nachádza sedenie a vysoký kríž.
Z druhej strany kopca sa približujú tmavé mraky, je čas na návrat. Na spiatočnej ceste sú už tie mraky sú blízo nad lomom a včeláriky ako keby vítali prichádzajúci dážď, poletujú vo výšinách.
