Tak pokračujem po hrebeni Kozlice a Trnín chodníkom ďalej, až k zvážnici. Zvážnica ich vlastne kopíruje , aj na tejto strane však vidieť machom obrastené skaly a kopčeky.
Na ďalšej križovatke ciest začína mierne stúpanie na hôrku Vres. Sú tu skupinky mladých, rôzne povykrúcaných dubov. Na túto hôrku taktiež nevedieo značená turistická trasa, len zvážnice a lesné chodníky.
Po miernom stúpaní lesom je už dosť výraznejšie stúpanie na vrchol, čo ešte sťažujú sutiny skál. Našťastie je to krátky úsek. Odtiaľto sú výhľady na Klátovu Novú Ves
Po krátkom oddychu je to ešte kúsok do kopca na vrcholovú skalku. Vres s nadmorskou výškou 485 metrov, je síce nenápadnou ale o to krajšou kremencovou hôrkou v pohorí Tríbeč. Názov zrejme dostal podľa rastliny vres, ktorá je tu zastúpená v hojnom počte.
Pokračujem chodníkom po vrchole o čosi ďalej je umiestnená vrcholová kniha, na strome visí lampáš, zrejme ako spomienka. Ešte sa naskytá pár výhľadov, počasie však tým ďalekým výhľadom nepraje.
Už ma čaká len zostup a pokračujem lesnou zvážnicou späť k svojmu východziemu bodu. Aj napriek tomu, že nebolo slnka, modrej oblohy, to bol pekný deň.
