Na vrchol vedie viac turistických trás, prešla som už každou, ale pre mňa je najmenej exponovaná trasa z Gepňárovej doliny, neďaleko obce Kamenec pod Vtáčnikom, v okrese Prievidza.
Práve z Gepňárovej doliny, od parkoviska neďaleko chaty Končitá, vedie na Vtáčnik náučný chodník, ktorý sa neskôr pripája na modro označený turistický chodník vedúci z obce Bystričany.
Niekedy kvôli predpovediam počasia človek zaváha, keď som sa pozerala na zamrznuté vrcholy pohoria Vtáčnik, tak mi bolo ľúto, že som v takýto deň zostala doma. Na ďalší deň pršalo, predpokladala som, že vo vyšších polohách sneží, bola som rozhodnutá, že si túto skutočnosť overím v teréne.
Rozhodla som sa pre trasu náučného chodníka. Ak nemrzlo, tak bude blatisto, tento chodník i keď je stúpajúci, nie je v extrémnom teréne, stúpa rovnomerne . Skoré ráno vyzeralo pochmúrne, také neskoro jesenné počasie. Stromy sú už bez listov, trasu mi však spestrujú skaly obrastené žiarivo zeleným machom.
Machom obrastené pne a skaly.
Kamenné srdce, v tomto prípade je ozdobou....
Vo vyššej nadmorskej výške už badať biely poprašok, ktorý s pribúdajúcimi metrami sa mení na snehovú prikrývku.
Z lesa som vyšla na menšiu lúku, ktorú osvetľovalo slnko.
Chodník viac krát pretína zvážnicu.
Pod smerovníkom Siahy, kde sa pripojím na modré turistické značenie, je prameň, kríž a tiež vybudované sedenie. Síce sa posedieť nedalo, lavička bola prikrytá snehom ale dala som si tu prestávku.
Tu už vládne pravá nefalšovaná zima, aj obloha nado mnou zmodrala, na vrchole by mohlo byť slnečno.
Od smerovníka pokračujem modrým turistickým značením smrekovým lesom, ktorý neskôr vystriedajú listnáče. Chodník je nevyšliapaný, zrejme sneh napadal v deň, keď v dolinách pršalo, tak robím prvú stopu a tiež skúmam stopy drobnejšej lesnej zvery. Našťastie stopy po tej väčšej nevidím, v tejto oblasti sa tiež vyskytujú medvede, ale oni sú už zrejme všade.
Z modro značeného turistického chodníka odbočím na označený chodník červenými postavičkami, je o trochu dlhší ako modro značená trasa, ale vyhnem sa prudšiemu stúpaniu.
Pohľad späť.
Po čase červené postavičky sa spoja s modro značeným turistickým chodníkom, ale to už je na vrchole, neďaleko najvyššieho bodu s vrcholovým krížom. Na vrchole je už hrubšia snehová pokrývka, stromy sú obťažkané snehom a tiež aj čučoriedky, ktoré rastú na vrchole, sú prikryté snehovou vrstvou.
Vrcholový kríž a výhľady navôkol.
Sú miesta, odkiaľ sa človeku nechce ani odísť a Vtáčnik je jedno z nich.
