Vtáčnik je sopečným pohorím, jeho hlavný hrebeň je hranicou medzi Trenčianskym a Banskobystrickým krajom. Na jeho vrchol je možné vystúpiť z rôznych strán, a je križovatkou turistických chodníkov.
Najradšej chodím na Vtáčnik náučným chodníkom, ktorý vedie od smerovníka Gepňárova dolina, spočiatku asfaltovanou cestou až k parkovisku, kde tento náučný chodník odbočuje už do lesa. Tu chodník hneď križuje Kamenský potok.
Voda v potoku potichu žblnkoce a vytvára malé vodopádiky.
Spočiatku listnatý les hrá ešte farbami jesene, ale postupne s pribúdajúcou nadmorskou výškou je viac listov na zemi ako na stromoch.
Vlastne celá trasa vedie na vrchol s väčším, či s menším stúpaním, koberec popadaných listov prekrýva rôzne kamene a konáre, tak si treba dávať pozor pod nohy. Našťastie som tiež som si hľadela pod ne, inak by som rovno stúpila na salamandru škvrnitú. Bolo to jediné zvieratko na ktoré som trasou natrafila, v tomto pohorí sa vyskytujú okrem pre mňa neškodnej zvery aj medvede.
Po chvíli prichádzam na odbočku k lezeckej skale Hrádok, tiež je to pekné miesto, na vrchol skál vedie zaistený chodník, ale tento krát pokračujem ďalej, možno niekedy nabudúce sa tam vyberiem.
Listov na stromoch ubúda.
Trasou je obmedzený výhľad na Hornonitriansku kotlinu, v pozadí sa týčia Strážovské vrchy.
Prichádzam na na lúku, nad ňou na okraji lesa sa nachádza, teda nachádzalo sedenie a prameň. Ako vidieť sedenie už dožilo a prameň je vyschnutý.
Chodníkom ďalej stojí pamätník padlým odbojárom v tejto oblasti počas SNP.
Ďalej pokračujem lesným chodníkom ktorý občas križuje zvážnicu, až po smerovník Siahy. Odtiaľto je chodník súbežný s modrým turistickým značením.V lese pod smerovníkom je ďalšie sedenie, tentokrát v dobrom stave, aj zo studničky tečie, aj keď slabým prúdom voda. Nad sedením je postavený kríž.
Pribúda aj ihličnatých stromov, ale pod vrcholom prevládajú listnáče, už oslobodené od všetkých listov, pripravené na zimný spánok.
Po prudšom stúpaní prichádzam na hrebeň Vtáčnika , kde sú už aj Ihličňany a rôzne povykrúcané i zakrpatené buky. Zo začiatku je vrchol trávnatý, neskôr je pokrytý čučoriedkami.
Na vrchole sa nachádza kríž a tiež sedenie v závetrí. Väčšinou tu dujú silnejšie vetry, ani teraz ma Vtáčnik neprekvapil, hoci som bola už viac krát na tomto kopci, nikdy som nenatrafila na super viditeľnosť. Ani tento krát tomu nebolo inak, možno nabudúce. Zatiaľ len pochodím po vrchole s výhľadmi a vrátim sa rovnakou trasou nazad.
Kríž a výhľady z Vtáčnika.
