Zámok bol vystavaný na mieste stredovekého hradu, bol posledným strážnym hradom priesmykov v Malých Karpatoch. Tento hrad bol postavený v 14. storočí ako kráľovský hrad. Neskôr ho vlastnili grófi z Pezinka a Svätého Jura, rodina Országhovcov. Ďalšie dve storočia ho vlastnili Erdödyovci, Koncom 18. storočia hrad pustol až v 19. storočí vyhorel. Z pôvodného hradu zostali ruiny zachovalo sa opevnenie a päťboká veža a bašty.
Na začiatku 20. storočia sa začala písať nová história hradu keď rodina Pálfyovcov začala na ruinách budovať zámok. Ako prvé sa začali práce na hradbách, upravili sa bašty, ktoré nadstavili a zastrešili. Autorstvo architektonického návrhu stavby sa pripisuje architektom Jozefovi Hubertovi, Ignácovi Alpárovi a Ištvánovi Mőllerovi.
Prvá svetová vojna prerušila práce na zámku, niektoré miestnosti boli len provizórne upravené, nachádzal sa tu archív rodu Pálfyovcov. Po druhej svetovej vojne bol zámok skonfiškovaný a stal sa majetkom štátu. Zámok slúžil ako letné sídlo SNR. Zámok sa dostaval v roku 1953 a bol odovzdaný SAV ako reprezentačné miesto.
Pre verejnosť je zámok sprístupnený len z časti ako záhrady, nádvorie a niektoré miestnosti.
Na zámku sa organizujú svadby, národné a medzinárodné konferencie.
K zámku sa dostaneme od miestneho kostola Zámockou ulicou a Ďalej asfaltovanou cestou cez park. Trasou sú osadené lavičky a nachádza sa tu aj malé jazierko.
Vedľa vstupného obytného krídla sa nachádzajú dve bašty.
Hlavná budova sa skladá z dvoch krídiel, ľavé smeruje od veže na juhovýchod a pravé na severovýchod. Na nádvorí sú tiež osadené lavičky a altánok.
Nádvorie Smolenického zámku.
Dominantou zámku je šesťboká veža, v jej podstreší je vyhliadková terasa..
Prehliadka interiéru začína v obytnom krídle. Vybavenie zámku je nábytok, benátske zrkadlá, knižnica a tiež výstavka starých kočiarov ako aj cínových predmetov. Na stenách visia okrem zrkadiel aj olejomaľby.
Interiér Smolenického zámku.
Na historických fotografiách je zdokumentovaná prestavba hradu na zámok.
Aby sme sa dostali na výhľadovú terasu, musíme celkovo zdolať 156 schodov. Z terasy sú výhľady na obec a jeho okolie.
Povesť o Smolenickom zámku
Hradný pán Erdӧdy si zvolil sa svojho správcu Tobiáša Čekyho. Tobiáš sa mal starať o majetok pána, nakoľko Erdӧdy bol len málokedy na svojom hrade. Väčšinu času bol na cestách. Čeky však nemal vlastnosti, ktoré by správca mal mať. Bol bezcitný, krutý a spravodlivosť mu nič nehovorila. Čeky nevedel vystáť pánovho sluhu Kysela, ktorého poznal ešte z detstva. Jedného dňa sa rozhodol, že sa ho zbaví a preto mu rozkázal, aby svojmu pánovi odniesol list až do Bratislavy, no stanovil mu nesplniteľnú podmienku – vrátiť sa s odpoveďou do troch hodín. Nešťastník vedel, že to nemôže splniť, no vybral sa na cestu a zamieril cez les. Na jeho prekvapenie tam stretol starca na koči, ktorý sluhovi sľúbil, že ho zvezie. Kone doslova leteli, a tak sa úlohu podarilo splniť. So štipkou strachu sa Kysel vybral za správcom, odovzdať mu list od Erdӧdyho. Čeky si myslel, že to je len pasca, ale keď zbadal pečať svojho pána, neveriacky žasol. Nahnevaný správca sa rozhodol, že sluhu aj tak potrestá a preto ho dal zbiť.
Čeky si išiel pospať, no ešte predtým si chcel v krbe trocha prikúriť. Keď vhodil polená do ohňa, ozývali sa z neho slová „Idem si po teba!“. On si to však nevšímal. Myslel si, že si z neho iba Kysel robí srandu a tak naspäť odvetil „Tak si po mňa poď!“. Vtom sa pred ním zjavil čert. Ten čert bol starec, ktorý odviezol Kysela do Bratislavy. Schmatol správcu za ruku a odvtedy o nich nikto nepočul.
