Neviem, prečo dostal zrovna meno Žarnov, jeho andezitové skaly nie sú vhodné na výrobu mlynských kameňov, na to sa využívajú tvrdé druhy pieskovcov, andezit sa ťaží na stavebné účely. Ani jeho podoba nezodpovedá kamennému mlynu.
Na jeho vrchol vedie žlté turistické značenie z Brídových štálov, čo je miestna časť obce Oslany. Žlto označený chodník vedie síce z obce Oslany, ale sú to kilometre po asfaltovanej ceste.
Ráno na štáloch ma privítali len brechajúce psy a na lúke pasúce sa kravy. Tie ma síce veľmi ani nevnímali, hlad je hlad predsa.
Z lúk sa vchádza do lesa a celá trasa až na vrchol Žarnova je stúpajúca. Nie je to však nič náročné.
Okolitý les je ešte zatiaľ v jesennom šate, s pribúdajúcou nadmorskou výškou je na stromoch už menej lístia, v lese vidieť rôzne skalky a skaliská, vrchol už nie je ďaleko.
Keď prídeme pod hrebeň tu sa objavujú prvé ihličňany a listnatý les sa mení na miešaný. Je tu hranica prírodnej rezervácie Buchlov, kde patrí vrcholová časť Žarnova.
Nasleduje prudšie stúpanie k smerovníku Sedlo pod Žarnovom a odtiaľ už na jeho bralnatý vrchol.
Vrchol Žarnova tvorí skalná plošina s výhľadmi do Hornoveskej doliny, Hornonitrianskej kotliny a na okolité kopce. Na vrchole Žarnova bol postavený v roku 2000 dvojkríž ale neodolal poveternostným podmienkam. .
Andezitové skaly Žarnova a výhľady.
Žarnov je dobre dostupný a nenáročný v každom ročnom období, je vyhľadávaným cieľom mladších i starších turistov.
