Trasu zo Smoleníc som si zvolila aj ja. Od parkoviska pri miestnom kostole uličkou prechádzam modrým turistickým značením k známemu Smolenickému zámku.
Hoci som bola v Smoleniciach viac krát, ešte sa mi nepodarilo absolvovať prehliadku, buď to bolo mimo sezóny a cez leto sa mi stala taká nehoda cestou z parku na prehliadku som kdesi vytratila rúško. Smola ale tento krát mám iný plán, Záruby. Tak aspoň pohľad na zámok.
Chodníkom sa dostávam k zámockému parku, upútalo ma tu sedenie vytvorené zo spíleného stromu a tiež vyrezávané srdce, dobrý nápad ako využiť pozostatok po výrube.
Lesná cesta ma dovedie až k smerovníku Klauža a pokračovať budem žltým značením až k Havranej skale. Listy stromov a tiež tráva je ešte jarno zelená, stúpanie je mierne.
Žlto značený chodník je už viac kamenistý tráva ustupuje medvediemu cesnaku. Onedlho je na dohľad Havrania skala s nadmorskou výškou 554 metrov. Prešla som si tento skalnatý hrebeň, pod ňou lány medvedieho cesnaku, v okolí kvitne chochlačka, výhľady síce nie sú podľa mojich predstáv, ale takto to počasie zariadilo.
Havrania skala.
Výhľady z Havranej skaly.
Odtiaľto pokračujem už červeným turistickým značením cesnakovým lesom na vrchol Havranica. Z tohto bodu nie sú vyhliadky len havran tu sedí a pokiaľ ho neodveje vietor tak aj bude.
Jediné mierne klesanie je z Havranice smerom na Záruby aby sa zas stúpalo na vrchol. Sú tu rôzne povykrúcané a hrčkavé stromy a naskytol sa aj jeden obmedzený výhľad na vrtule veterných elektrární v Cérovej.
Prichádzam na hranicu Národnej prírodnej rezervácie Záruby, vyhlásenej v roku 1984 na rozlohe 299,99 ha ktorá zahŕňa rovnomenný vrch, ktorý je najvyšší v Malých Karpatoch.
Cestou na vrchol skalnatým hrebeňom.
Vrchol je zarastený, nachádza sa tu smerovník i drevený kríž, ale už je dosť v biednom stave, vietor sa pohráva s jeho zlomenou časťou.
Záruby sú obľúbeným turistickým cieľom, ráno som išla trasou sama, ale cestou späť už stretávam viac turistov.
Okolie Smoleníc je poprepletané značenými chodníkmi a taktiež je tu aj náučný chodník, každý si môže vybrať podľa možností a kondície, trasy nie sú exponované, určite sa ešte do tejto oblasti vrátim a možno sa mi podarí konečne si pozrieť aj interiér Smolenického zámku.
