Kľak s výškou 1352 m n. m. v Lúčanskej Malej Fatre patrí medzi obľúbené turistické ciele najmä pre svoj kruhový výhľad a dobrú dostupnosť. Jeho nezameniteľný tvar ho prezrádza už z diaľky a láka turistov počas celého roka, bez ohľadu na ročné obdobie.
Na jeho vrchol vedú značené turistické trasy z Vrícka, Fačkova či z Čičmianskeho rázcestia. Najjednoduchší a najkratší výstup však začína vo Fačkovskom sedle, kde sa nachádza aj veľké spoplatnené parkovisko. Počas pekných dní býva často plné, no cez týždeň tu panuje pokoj a ticho, ktoré umocňuje zážitok z prírody.
Kľak navštevujem v každom ročnom období, no na zimnú túru som si musela počkať. Snehu síce napadlo dosť, no dni boli dlho sivé a bez slnka. Až večerná predpoveď sľubujúca jasné, hoci mrazivé počasie, naznačila, že prišiel ten správny čas. Mráz pri pohybe neprekáža a slnečné lúče dodávajú krajine čarovnú atmosféru.
Z Fačkovského sedla vedie žlto označená turistická trasa širokou poľnou cestou k smerovníku Staré cesty, odkiaľ chodník pokračuje lesom.
Fačkovské sedlo za mnou a Reváň predo mnou.
Ranné slnko presvitá medzi ihličňanmi.
Stúpajúce serpentíny smerujú do Reváňskeho sedla. Tento úsek mi inokedy pripadal najmenej zaujímavý, no v zime sa mení na rozprávkovú scenériu. Zamrznuté konáre, snehová perina a presvitajúce slnko dodávajú lesu neopakovateľné čaro. Občas míňam stromy, ktoré si pamätám z predchádzajúcich výstupov, a v naviatom snehu pomáhajú aspoň náznaky stôp turistov predo mnou.
V diaľke vidieť môj cieľ, Kľak. Zdá sa blízo, ale nie je tomu tak.
V Reváňskom sedle sa konečne otvárajú výhľady a predpoveď počasia sa napĺňa do bodky. Modrá obloha a slnečné lúče vytvárajú presne taký zimný deň, na aký som dlho čakala. Ticho narúša len vietor a škrípanie snehu pod nohami.
Odtiaľ chodník pokračuje na územie Národnej prírodnej rezervácie s piatym stupňom ochrany.
S pribúdajúcou nadmorskou výškou pribúda aj snehovej prikrývky a každé zastavenie láka obdivovať zimnú nádheru. Vietor jemne opráši stromy od snehu a pomedzi konáre sa miestami otvárajú výhľady do doliny.
Po opustení lesa, na mieste kde sa žltá značka spája s chodníkom z Vrícka, sa kedysi nachádzala turistická chatka. Dnes tu stojí už len spomienka, pozostatky základov chatky, no výhľady sú o to veľkolepejšie.
V okolí vrcholové kríža sú kruhové výhľady na Malú Fatru, Kysucké Beskydy, Veľkú Fatru, Vtáčnik či Kremnické vrchy. Pri výbornej viditeľnosti by sa dali zahliadnuť aj Západné a Nízke Tatry.
Samotný vrchol Kľaku je veterný a v kombinácii s mrazom nedovoľuje dlhé zotrvanie. Napriek tomu ide o krásny zimný výlet, ktorý zanechá silný dojem. Kľak má svoje čaro v každom ročnom období a ja sa už teraz teším na jar, keď lesy pod ním rozvonia medvedí cesnak a krajina sa opäť prebudí k životu.
Prečo nadpis Zimná rozprávka na Kľaku? Lebo naozaj som sa tu cítila ako v zimnej rozprávke....
