Nie som tu prvý krát a dúfam, že ani naposledy. Mám rada tento kraj, aj cestu k môjmu východziemu bodu medzi obcou Skýcov a Topoľčiankami. Konečne aj u nás napadol sneh, síce cesta bola mierne primrznutá, miestami s vrstvou snehu ale veľmi pekná.
Od zastávky autobusov vedie červená turistická značka k hradnej zrúcanine. Čo pribudlo od mojej poslednej návštevy je odstavné parkovisko pre autá, čo je veľmi pozitívne, lebo hrad často navštevujú rodiny, je to taká krátka a príjemná prechádzka ktorú aj malé deti v pohode zvládajú.
Od parkoviska som už pokračovala značkovanou cestou medzi omladinou s miernym prevýšením. Kto chce môže však pokračovať lesnou cestou tieto dve sa spájajú pri horárni.
Cesta pokračuje potom okrajom lesa.
Z diaľky vidieť siluetu hradu.
Hrad Hrušov tvoria zrúcaniny gotického hradu z 13.storočia, postavený je na kremencovom vrchu Skalka, hrad bol zničený v roku 1708. Zachoval sa pôdorys hradu, obytné jadro s predhradím a niektoré veže. Z hradu je nádherný výhľad na okolitú krajinu.
Pribudli aj dve informačné tabule, jedna o geografii okolia a druhá o majiteľoch hradu.
Počiatky Hrušova nie sú známe, údajne bol postavený po odchode Tatárov, v listinách sa prvý raz spomína v roku 1253. V rokoch 1321 až 1344 patril rodine Levických a potom sa stal kráľovským majetkom. Roku 1347 kráľ Ľudovít Veľký daroval Hrušov synovi župana Julia z Topolčian, magistrovi Mikulášovi a jeho pokrvnému bratovi Ondrejovi. V darovacej listine sa hrad objavuje pod názvom "Castrum Nostrum Hurusov". Neskôr sa stal znovu kráľovským majetkom a bol pod správou kastelánov. V polovici 16. storočia bol darovaný topoľčianskemu panstvu, kam patrí dodnes. /wikipédia/
11.10.2014 uplynulo 10 rokov od začiatku obnovy a záchrany hradu Hrušov členmi OZ LEUSTACH, ktorý na tomto hrade odviedli kus práce. Pri mojej prvej návšteve tohto hradu v roku 1998 to boli rozpadajúce sa zarastené ruiny hradu.
Výhľady okolo.
Čo tu už nie je, to je môj obľúbený strom ktorý rástol osamelo pri hrade, padol za obeť chorobe a musel sa odstrániť.
Po prehliadke hradu som sa pustila zas známou cestičkou späť, slnko už bolo dosť nízko, ale ešte aj tak prichádzali ďalší návštevníci. Pod hradom je vybudovaný prístrešok a sú tu dve ohniská, čo sa využíva hlavne v letných mesiacoch.
Tomuto času hovorím, že je to čas dlhých tieňov, v spojení so snehobielou pokrývkou sú to pohľady ktoré potešia.
