Ráno cestou slnko svietilo na hory, tak som predpokladala, že bude slnečný deň, s jasnou oblohou. Keď som však prišla do Fačkovského sedla, obloha bola zatiahnutá a slnko presvitalo len úzkou štrbinou.
Predo mnou išla hore skupina turistov, zrejme boli prví, nakoľko parkovisko pri hlavnej ceste bolo ešte prázdne.
Z Fačkovského sedla vedie k smerovníku Stará cesta červené turistické značenie, je to prvé stúpanie. Odtiaľ vedie žlté turistické značenie cez Reváňske sedlo, na vrchol Kľaku.
Chodník už pár rokov križuje spadnutý strom, ktosi ho označil ako zlatú bránu.
Po tomto úseku som sa rozhodla že nepôjdem po novo vyznačenej žltej turistickej trase na lúku, ale budem pokračovať tou pôvodnou. Ukázalo sa to ako dobrá voľba, hlavne v zimnom období, lebo presmerovaný chodník dosť prudko stúpa lesom.
S pribúdajúcou nadmorskou výškou pribúdalo aj snehu.
Miestami sa z chodníka naskytol výhľad na vrchol Kľaku.
Zanedlho som vyšla z lesa na Reváňske sedlo.
Vlaňajší ťažký sneh polámal vrcholky smrekov.
Pokračujem ďalej okrajom lúky k lesu. Smreky sú obťažkané snehom, na rozdiel od dolín tu už vládne zima.
Vchádzam do lesa, stúpanie už nie je také výrazné, je to taká prechádzková trasa.
Vychádzam z lesa, od smerovníka Pod skalou by to malo byť už len 10 minút na vrchol, ale keď vidím zasnežené skaly a k tomu veje silný, studený vietor, tak to odhadujem na raz toľko.
Cestou k vrcholovému krížu fotím okolie, tuším, že sa na vrchole dlho nezdržím.
Na krátku chvíľu sa mi naskytla možnosť odfotiť vrcholový kríž bez turistov. Aj napriek nie veľmi priaznivému počasiu je ich tu celkom dosť.
Počasie sa zhoršuje je najvyšší čas sa vrátiť späť.
V ktorom ročnom období je výstup na Kľak najkrajší? Teraz si myslím že cez zimu, zas neskôr poviem že na jar, leto či jeseň, skratka v každom ročnom období, za každého počasia je Kľak môj najobľúbenejší a pre mňa najkrajší.
