Toto pohorie vzniklo vulkanickou činnosťou v mladších treťohorách. Je to pohorie tvorené prevažne andezitmi. V tomto neveľkom pohorí sa nachádzajú okrem vrcholových brál Vtáčnika aj ďalšie zaujímavé skalné útvary ako je Hrádok, Kláštorské skaly, skaly Čertových chodníkov , Dvanásť apoštolov v oblasti Veľkej skaly a mnoho ďalších.
Mám to šťastie, že navôkol mám tri pohoria, Tríbeč, Strážovske vrchy, Vtáčnik, tak si môžem vybrať kde a kedy pôjdem.
Už pohľad z diaľky ma lákal práve na Vtáčnik. Doliny sú bez snehu, ale na vrchole Vtáčnika by mohla byť už zimná nádielka snehu.
Na vrchol Vtáčnika vedie viac turistických trás rôznej obtiažnosti, ale ani jedna z nich nie je prechádzkovou trasou, hlavne v zimnom období. Najradšej a ku mne najbližšie je výstup po Náučnom chodníku ktorý vedie z obce Kamenec pod Vtáčnikom, na ktorý sa napojím až pri parkovisku Píla v Gebňárovej doline. Nemýlila som sa, naozaj to bude túra rozprávkovou zimnou krajinou. Chatka neďaleko parkoviska vyzerá ako v rozprávke, teda až na to elektrické vedenie.
Gepňárovou dolinou preteká Kamenský potok, náučný chodník pokračuje cez potok lesnou cestou, popri tkz. amfiteátri, kde sa nachádzajú rekreačné chatky.
Z lesnej cesty vidieť aj skalné útvary lezeckej oblasti Hrádok.
Neskôr chodník pokračuje lesom, snehu pribúda, je vychodený len úzky pás chodníka. Lesná cesta bola skoro rovinatá, chodníky lesom budú už len stúpajúce až na vrchol Vtáčnika.
Táto trasa je obľúbená medzi turistami, o čom svedčí aj to, že koľkí ma predbehli smerom na vrchol. Som pomalá, radšej sa obzerám vôkol seba, veľa fotím a túto zimnú krásu si doslova vychutnávam. Že koľko ich bolo? Nepočítala som ich, ale môžem potvrdiť, že všetci ktorí sa rozhodli v tento zimný deň pre Vtáčnik.
Trasou sú umiestnené informačné paneli o faune, flóre, klimatických pomeroch v tejto oblasti a tiež o odboji počas SNP.
Veľká časť masívu Vtáčnika patrí do Národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik, s najvyšším, 5. stupňom ochrany na výmere 245,62 ha, je zameraný na ochranu typických pôvodných vrcholových spoločenstiev buka vystavených extrémnym klimatickým pomerom.
Chodník viac krát pretína zvážnicu, vedie lesom a neskôr cez malú lesnú čistinku Pálenice, nad ktorou je studnička a oddychové miesto. Kedysi sa táto čistinka kosila, spásavala, ale teraz už postupne zarastá. V okolí sa tvorí hmla, čo napovedá, že ďaleké výhľady z vrcholu Vtáčnika zrejme nebudú.
Chodník prechádza okolo pomníčka padlým v SNP až k studničke, pod smerovníkom Siahy, kde je možnosť posedieť si a oddýchnuť pred ďalším stúpaním. V listnatom, bukovom lese pribúdajú snehom obťažkané jedle, snehu je čím ďalej viac.
Postupne však ihličňanov ubúda a znova sú to typické bukové lesy a zakrátko nasleduje najťažší úsek stúpania, hlavne v tomto ročnom období, na tiahly vrchol Vtáčnika.
Zasnežený les pod vrcholom.
Vrchol je čiastočne odlesnený, porastený tkz „listnatou kosodrevinou“ Buky majú nízke kmene a majú rôzne skrútené konáre. Príčinou sú drsné klimatické podmienky, veľké výkyvy teploty a silný vietor. Vietor z údolí naráža na hlavný hrebeň a tlačí sa k vrcholu. Smerom k vrcholu sa prúdnice vetra zbiehajú, naberajú na sile. Stromy sa teda prispôsobili podmienkam pomalým rastom a vietor ich vytvaroval do zvláštnych tvarov.
Chodník vrcholom Vtáčnika.
Čím som bližšie k najvyššiemu bodu, tým je okolitá hmla hustejšia a stromy viac zasnežené.
Na vrchole sa nachádza vrcholový kríž.
Z vrcholu by mal byť vidieť vrchy v pohorí Vtáčnik, Štiavnické, Kremnické a Strážovské vrchy, Veľkú i Malú Fatru. V prípade dobrej viditeľnosti aj Nízke a Vysoké Tatry. Ale toto vidieť sa mi napriek tomu, že som tu už bola viac krát, nepodarilo, tak možno sa tak stane nabudúce.
Napriek hmle, vysokému snehu, občasnému šmyku, to bola nádherná, aj keď vyčerpávajúca túra rozprávkovou zimnou krajinou.
