Náučný chodník ZNÁMA – NEZNÁMA Čutkovská dolina v dlžke 6,1 kilometra a je súbežný s modrým turistickým značením. Trasou chodníka je umiestnených 10 informačných tabúľ. Nachádza sa tu malá vodná nádrž, mostíky, lavičky, vodopády, tiesňava krásna príroda navôkol, čo iné si môže človek priať?
Do doliny sa dostaneme z miestnej časti Ružomberka, Černová. Na jej začiatku sa nachádza koliba U dobrého pastiera, kde je možnosť ubytovania a stravovania.
Na začiatku doliny sa nachádza aj tabuľa že vchádzam na územie Národného parku Veľká Fatra a tiež upozornenie, že je to územie s výskytom medveďa. Je hmlisté, včasné ráno, dúfam, že medveď má svoju nočnú šichtu už za sebou a žiadneho nestretnem.
Po pár metroch od koliby sa nachádza malá zberná nádrž Čutkovského potoka.
Čutkovskou dolinou vedie asfaltovaná cesta. Pri potoku sú miestami vybudované sedenia s miestom na opekanie.
Pozdĺž trasy sa nachádzajú neďaleko potoka aj studničky.
V okolí Čutkovského potoka sú mokrade, v celej doline je príjemné vlhko, až mokro. Ďalšia studnička je Pod Šimiacim a mokrade navôkol studničky.
Cesta ma doviedla k odbočke na Jelení vodopád. Tu je výstup k nemu už strmší, vedie tam 84 schodov. Pod vodopádom chodník je zároveň korytom potoka.
Jelení vodopád sa nachádza na Jeleňom potoku, ktorý je pravostranným prítokom Čutkovského potoka. Má výšku 24 metrov a je to deštrukčný vodopád, teda jeho výška a sklon sa pôsobením vody rokmi zmenšuje. V tomto období potok mal málo vody, tak skôr pokvapkával ako tiekol.
Ďalším odbočením z hlavnej trasy je chodník k Jamišnému vodopádu. Hmla sa dvíha a ukazuje sa, že bude pekný, slnečný deň.
Jamišný vodopád sa nachádza na nemenovanom potoku ktorý je ľavostranným prítokom Čutkovského potoka a preteká Jamišnou dolinou. Cestička k vodopádu pripomína prales, nie je taká strmá ako k Jeleniemu vodopádu a tiež tok potoka je výdatnejší.
Od chaty Pod Kozím je cesta už viac kamenistá a náučný chodník smeruje k tiesňave Za dierou. Je to je úzka, kaňonovitá roklina situovaná v závere Čutkovskej doliny, je vytvorená Čutkovským potokom.
Podľa povesti je tiesňava dielom mládenca Martina. Jeho milú Aničku uniesli zbojníci a boli ju ochotný vrátiť len vtedy, keď dokáže rozlomiť skalu na konci Čutkovskej doliny na polovicu. Dúfali, že túto úlohu Martin nesplní. Martin bol však nielen silný, ale aj bystrý mládenec, našiel štrbinu vo veľkej skale. Začal stavať na potoku hrádzu a postupne zmenil jeho tok tak, aby viedol práve cez túto skalu. Voda postupne prenikala do štrbiny, v noci bol veľký mráz a práve ten spôsobil, že voda v štrbine zamrzla a ľad svojou silou skalu roztrhol. Zbojníci tak museli Martinovi jeho milú Aničku vrátiť.
Nie, to vám nemáva E.T. ale ja, nedalo mi to, aby som si neurobila ako dôkaz návštevy tejto krásnej časti Čutkovskej doliny "selfie".
Od tiesňavy ma už čaká len cesta späť. Ráno som si pochvaľovala to, že dolina je prázdna , ničím nerušená som ju celú prešla. Ale cestou späť som stretávala skupinky či jednotlivcov v celkom vysokom počte. Čutkovská dolina je obľúbeným miestom na výlety pre starších, mladších a tiež aj pre rodiny s deťmi.
Po hmle nezostala ani stopa a zas sú tie pohľady iné, krajšie? Nie, sú rovnako krásne ako ráno, len zas iné...
