Pustý hrad, či Starý Zvolenský hrad, tvoria dva komplexy a to Dolný hrad a Horný hrad. Hradný areál svojou rozlohou 4,7 ha patrí k najrozsiahlejším hradným areálom v Strednej Európe. Pustý hrad je aj jedným z najstarších ranostredovekých hradov na Slovensku
Na Hornom hrade existoval praveký kamennozemný val a na nej postavená stredoveká hradba, na Dolnom hrade bola hradba ešte z praveku. Archeologické výskumy dokazujú osídlenie hradného kopca už v období neskoršej doby bronzovej.
V 12. storočí tu bol vybudovaný kráľovský hrad, ktorý bol sídlom zvolenského kráľovského komitátu. V rokoch 1241-1255, po mongolskom vpáde, bolo vybudované veľké opevnenie a postavená prechodová vežová brána. Najvýznamnejším objektom Dolného hradu je obytná veža, ktorá sa radí medzi najväčšie stredoveké rezidenčné stavby v strednej Európe. Na prelome 13.-14. storočia kráľ Karol Róbert z Anjou poveril správou zvolenského komitátu rytiera Donča.
Po výstavbe gotického zámku vo Zvolene hrad stráca svoj význam. Po obsadení hradu Jánom Jiskrom z Brandýsa hrad slúžil na ubytovanie vojenských oddielov.
K zániku hradu dopomohli vojnové strety medzi Jiskrovcami a vojskami Jána Huňadyho, hrad zničil požiar a odvtedy bol v ruinách.
Na hrad vedie náučný chodník ktorý je súbežný s modro označeným turistickým chodníkom od smerovníka Pod Haputkou. Nachádza sa tu aj malé parkovisko.
Chodník nás vedie serpentínami lesom až k Dolnému hradu.
Trasa je nenáročná v okolí sa nachádzajú andezitové balvany rôznych tvarov obrastené machom. Asi v polovici sa nachádza aj vyhliadkové miesto, odkiaľ vidieť na okolité kopce, tok rieky a časť mesta Zvolen.
Vyhliadka a výhľady.
Pred hradbami sú ďalšie výhľady na mesto a okolie.
Areál Dolného hradu.
Najstaršou stavbou Dolného hradu je mohutná obytná veža s rozmermi 19,9 x 19,9 metrov a hrúbkou muriva 3,3 metra, ktorá bola vybudovaná na nižšom výbežku hradného vrchu v prvých desaťročiach 13. storočia. Predpokladá sa že mala až 5 poschodí, celková obytná plocha bola okolo 1000 metrov štvorcových.
Na nádvorí hradu sú osadené lavičky a dominuje tu drevená socha Uhorského kráľa Ladislava IV. S drevenými sochami Uhorských kráľov ktorí majú spojitosť s Pustým hradom sa budeme stretávať aj v areáli Horného hradu.
Neďaleko spojovacieho múru Dolného a Horného hradu sa nachádza bufet a menší detský kútik a tiež ďalšia socha Uhorského kráľa, Ondreja II.
Stúpajúci chodník s občasným výhľadom na mesto Zvolen nás dovedie ku schodisku vedúceho na Horný hrad.
Na Hornom hrade nás víta ďalší Uhorský panovník v nadživotnej veľkosti.
V okrajovej časti Horného hradu bol vybudovaný v 14. storočí samostatný hrad, ktorý pozostával z paláca, z objektu na čistenie pritekajúcej vody a zbernou cisternou na vodu, celé nádvorie je upravené pomocou terás. Jeho výstavba je spájaná magistrom Dončom, preto táto časť sa nazýva aj Dončovým hradom.
Donč bol uhorský šľachtic, pôvodne prívrženec Matúša Čáka Trenčianskeho. Neskôr už ako prívrženec kráľa Karola I. Róberta, v rozhodujúcej bitke pri Rozhanovciach porazil vojská Matúša Čáka. Donč pôsobil ako pravá ruka kráľa Karola I. Róberta, stal sa zvolenským županom a neskôr komárňanským županom. Spoločne s kráľom zavádzali dôležité reformy, zakladali nové mestečká, osady, podporovali rozvoj baníctva a miest.
Dončov hrad.
Výhľady z Horného hradu.
V hradnom areáli sú vystavené aj stredoveké zbrane.
Na najvyššom bode hradného kopca sa nachádzajú zvyšky obytnej veže z 12. storočia, ktorá slúžila ako centrum Zvolenského komitátu. Pôvodná stavba mala hrúbku stien viac ako 3 metre neskôr v závere 13. alebo začiatkom 14. storočia boli obmurované základy, tým mala táto obytná veža múry v spodnej časti viac ako 5 metrov široké. Zrejme sa obmurovávalo pri dostavbe nových obytných podlaží. Obytnú vežu chránia kamenné hlavy.
Na Horný hrad dohliada aj Belo IV.
Najviac zachovalou časťou Pustého hradu je hlavná vstupná brána. Bola vybudovaná v roku 1250 spolu s opevnením.
Na hradnej bráne sa nachádza pamätná tabuľa PhDr. Václavovi Hanuliakovi, ktorý viedol na Pustom hrade archeologický výskum.
Pri vstupnej bráne je vybudovaný prírodný amfiteáter.
Ako o každom hrade, aj o tomto Zvolenskom koluje povesť:
Povesť hovorí, že podlý a nenásytný kastelán Zúzor z Pustého hradu chcel násilím pojať za manželku krásnu Bohdanu, dcéru slepého rybárskeho staršinu. Bohdana ale za Zúzora nechcela ísť, a tak svadbu rôznymi výhovorkami odkladala. Raz to bolo čakanie na ďalší spln mesiaca, po druhý krát jej otec ochorel, inokedy sluhovia kastelána rozkazy poplietli.
Napokon sa po Bohdanu vydal už sám kastelán, ale zistil že sa jej otec ku skale prikoval reťazami. Chcel ho z náprotivnej skaly usmrtiť šípom, ale namiesto staršinu, šíp trafil priamo do srdca nešťastnú Bohdanu. Aj staršina po skone svojej nevinnej dcéry napokon namieste vydýchol, ale smrť natiahla ruku aj po Zúzora. Kastelán doteraz blúdi po Pustom hrade a jeho okolí ako prízrak, a úzkostlivo stráži svoje poklady, ktoré sa prepadli pod zem, aby ich nikto nenašiel. Bohdanku môžete stretnúť tiež, je to krásna dievčina, ktorá za ruku vedie slepého starca. Kto ju stretne, nešťastie sa mu vyhne, strom, ktorého sa dotkne obelie a pod každým jej krokom rozkvitajú konvalinky. Preto to tak v okolí hradu rozvoniava…
Náučný chodník pokračuje ďalej lesnou cestou k rieke Hron. Odtiaľto cestou vedúcou popri rieke sa vrátime k začiatku trasy.
Na okraji lesa natrafíme na pamätník obetiam pádu vrtuľníka z roku 1993, ktorý patril vojsku MV SR.
Celá okružná trasa je nenáročná, okrem hradu sú pekné výhľady do okolia, vybudované lavičky, altánky, ohniská, je to dobrý typ na rodinný výlet.
