Tohtoročná zima je taká zvláštna, iná ako bývali. Sneh sa vyskytuje ojedinele, pár dní mrzne, vzápätí je to skôr jarné počasie, alebo je hmlisto a sychravo... Už len podľa dátumu definujeme toto ročné obdobie.
Aj takéto dni sú...
Síce aj hmlisté počasie má určite svoje čaro, len tej hmly nesmie byť priveľa.
Nie je to síce sneh, ale maľovanie mrazom na listoch a konároch.
Zostatky vlaňajšej úrody, väčšinou do jari vyzobú vtáci. Možno ich je už menej, ako v iné roky, v komore prírody sa ešte čo to nájde.
Lišajníky zdobia konáre.
Vlaňajšia, pravdepodobne hliva.
Tieto drobné huby učupené v tráve sú už čerstvé, tohtoročné, že by sa už blížila jar?
Možno áno, vtáci začínajú svoje ranné šteboty ako aj vrchárka červenkavá.
Že dobrá gazdiná pre pierko aj plot preskočí, už veľa toho nenaskáčem, tak ho aspoň odfotím.
Májka fialová je tiež už na jarnej prechádzke.
Bahniatka sú symbolom života, ktorý sa v prírode prebúdza práve na jar, že by už nastala???
Nedá mi to aby som sem nepripojila zaujímavo skrútený strom, borovicu, väčšinou takéto anomálie má buk.
Čo dodať na záver, všetky fotografie sú tohtoročné, nie sú pre zimu charakteristické a snáď jeden citát...
Pam Brown /austálska poétka/
„Keď sa svet zdá obrovský, temný a nezmyselný, sústreď sa na maličkosti – slnko presvitajúce pomedzi listy, mačku schúlenú v tvojom lone, chuť jablka, trblietajúcu sa pavučinu. Na veľké zázraky bude čas neskôr – teraz je čas na nežné, milé a známe veci.“
