Sú to len detaily, ktoré si v tom životnom zhone nevšímame, nemáme na ne čas. Ale kedy bude? Žijeme dnes, zajtrajšok už nemusí prísť... A stačí tak málo, zastaviť sa, tešiť sa z maličkostí, z farebných jesenných listov, plodov, posledných kvietkov... a hneď je svet krajší.
Jemné ako keby korálky rosy na pavučine, presvetlené slnko zaujímavá pavúčia práca.
Tieto pavúčie klasiky, nahradila aj "moderna" trocha chaotické ale pre pavúka účinné.
Šípka začervenala, vo vyšších polohách ju ošľahol aj mráz, na moje prekvapenie som našla i jej kvietok.
Pod kvetom bodliaka sa snaží schovať čmeliak, neviem či si už hľadá zimný úkryt, alebo sa chce schovať pred dažďom.
Klinček schovaný vo vysokej tráve.
Nie som síce Maruška z rozprávky o dvanástich mesiačikoch, ale našla som aj lesnú jahodu.
Popadané jabĺčka z plánky chutili výborne.
Na niektorých hubkách a hubičkách by som si zrejme nepochutila, ale sú ozdobou lesa.
Plody hlohu a bršlen dotvárajú teplé farby jesene
