Či už sú to obyvatelia lesa, s ktorými si na okamih pozrieme do očí, alebo mladý ďateľ, ktorého môžeme pozorovať pri jeho neúnavnej práci. Každý má svoj svet, svoj rytmus a svoje malé príbehy.
Posledné motýle, ktoré akoby ešte nechceli prijať prichádzajúce ochladenie. Ešte chvíľu poletujú v lúčoch jesenného slnka, akoby si chceli predĺžiť posledné chvíle svojej sezóny.
Červené šípky, ktoré svojou výraznou farbou rozžiaria už trochu ponurú jesennú krajinu. Ich krása však nie je len pastvou pre oči. Neskôr nám ich plody spríjemnia zimné večery v podobe voňavého čaju.
Rôzne bobule, ktoré ešte zostali na kríkoch a stávajú sa malou hostinou pre vtáčích návštevníkov.
Posledné kvietky jesene, ktoré napriek chladnejším dňom stále ukazujú svoju krehkú krásu.
Hríbov tento rok veľa nebolo. Les nám ich príliš nedoprial, no aj tak sa našlo všeličo, čo potešilo oko a spríjemnilo chvíle strávené v jeho tichu.
Sú to vlastne len maličkosti. Drobné úlomky jesene, ktoré postupne miznú s prichádzajúcou zimou. Každý z nich má však svoje čaro a svoje miesto v nekonečnom príbehu prírody.
Práve tieto maličkosti rada nachádzam, pozorujem a obdivujem. A tak si z jesene odkladám aspoň tieto malé fragmenty. Spomienky na chvíle, ktoré pomaly prekryje sneh, až kým sa s príchodom jari príroda opäť neprebudí a neponúkne nám svoje nové príbehy.







