Sú miesta, kde je les obsypaný kvitnúcimi snežienkami. Pamätám sa na jednu babičku, čo kedysi predávala kytičky snežienok. Mala kytičky uložené v košíku, ale zrejme už tej babičky niet a ani snežienky sa nepredávajú.
Snežienky majú tri okvetné lístky, aspoň by tak malo byť, táto jediná ich mala viac.
Už ani drienka nemá ďaleko od rozkvitnutia, niektoré žlté púčiky sa už otvárajú.
Blyskáč tiež už nesmelo vykúka, je už jar, nie je?
Medzi skalkami chytajú druhý dych skalnice .
Aj keď nie sme v Alpách rastie tu aj áron alpínsky.
Fialka, taká tradičný jarný kvietok, pekne vonia, ako deti sme chceli vyrobiť z jej kvietkov voňavku. Voda s hlavičkami kvetov však po pár dňoch skôr smrdela. Detská naivita...
Drobnokvetá pumpava, čiže bocianik rozpukovitý, kvietok ktorý síce nevonia, ale lieči angínu pectoris.
Krivec síce nie je krivý, ale okvetné lístky zrejme postihol mráz.
Alebo sa na nej popásla májka fialová.
Nátržník tiež vykúka spod suchej trávy.
Chochlačiek býva v týchto lesoch veľa, to sú po snežienkach, farebné koberce chochlačky, teraz však ich kvitne ešte len pár.
Aj takéto čudo som našla v lese, nech som premýšľala a vyhľadávala všade, kde sa dá, neprišla som na to aká to môže byť rastlinka.
To najkrajšie na záver, nie že by pre mňa ostatné kvietky neboli krásne, určite sú, ale poniklec aj tak vedie prím. Ešte len začína kvitnúť, ale aj tých pár jej kvietkov ma potešilo a dúfam že aj mojich čitateľov.
