Hladina rybníka je ako zrkadlo, niekde zmizli všetky vodné vtáky, zrejme do tienistých miest.
Sú prázdniny a mladý rybár sa zaúča do tajov rybárčenia.
Na brehu je vysoká tráva poletujú neposedné vážky aj ich chvíľu naháňam s fotoaparátom, žiaľ bez efektu, sú rýchlejšie ako ja. Ale kvietky či tráva je na svojom mieste v bezvetrí.
Do očí mi hľadí čudo zelené, možno zakliaty princ.
Iný rybník, iný príbeh. Malý rybníček ukrytý v poli medzi lánmi slnečníc, vlastne tie ma sem prilákali.
Prechádzkou okolo sme sa preľakli obaja.
Kým ja som utiekla po súši on si odplával.
Mám rada tečúce bystriny, kde sa voda prediera medzi kameňmi. Mám takú tú svoju obľúbenú dolinku, kde je aj počas horúcich dní príjemne. Teda najskôr už budem písať v minulom čase. Veď ťažba... Mení to ráz doliny, aj ten potôčik je plný popadaných konárov, vody je v nej menej ako bývalo, je to však všeobecný jav snáď všade, ale keď nebude vody, nebude ani život...
