Jeho vrchol s nadmorskou výškou 1351,6 metra je ďalším miestom kde sa rada vraciam. Zažila som tu svoje prvé, ako aj druhé vidmo. Je to meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť v horách za hmlistého počasia, okolo svojho tieňa vidíme farebné spektrum – gloriolu.
Traduje sa povera, že keď ho vidíme prvý krát, tak nás hory vítajú. Druhé, hory ťa varujú a tretie, hory ťa milujú. Tak čakám na to tretie, ale v tento deň to asi nebude.
Z Fačkovského sedla je najkratšia, ako aj turistami najviac využívaná trasa na vrchol. Kruhové výhľady z vrcholu patria k najkrajším na Slovensku. Chodievam sem zásadne len cez týždeň, čo najskôr ráno, aby som mala viac priestoru na fotografovanie.
Naposledy som tu bola v zime, ale teraz na jar, je to zas iné, zelené, rozkvitnuté, s vôňou medvedieho cesnaku.
https://simunekova.blog.sme.sk/c/523262/zimny-klak.html
Ranné slnko presvitá medzí vysokými jedľami.
V diaľke je cieľ.
Z Reváňskeho sedla.
Chodníkom s vôňou medvedieho cesnaku. Niekomu to smrdí, ale mne vonia.
Niektoré stromy majú zvláštne podoby.
Pruhovaným chodníkom
V rozkvete.
Kľak, s duchom Kľaku a krížom.
Je to vlastne skalná puklina, hra svetla a tieňa, ktoré pripomína postavu s krížom.
Výhľady z vrchola.
Už mi zostáva sa len rozlúčiť.
