Rodný môj kraj, zo všetkých najkrajší,
si môjmu srdcu najdrahší, len teba mám.
Sny mladosti, časom sa rozplynú, však
k tebe lásku úprimnú, ja navždy mám. /text piesne Gejza Dusík/
Viac sa mi vždy páčili kopce, nekonečné lesy, skaly a teraz zisťujem, že aj tá moja rodná, šíra rovina má svoje čaro.
Lány rozkvitnutých slnečníc, dozrievajúce sa obilie, kŕdle vtákov, či okolité rybníky, kanály a zakvitnuté lúky...
V okolí sa ozýval intenzívny vtáčí štebot, až keď som podišla bližšie, vyletel veľký kŕdeľ škorcov, zrejme sa kŕmili na obilí.
Rybník ktorý nám slúžil na kúpanie, kde som sa učila plávať, má dnes zarastená brehy.
Ten druhý je rajom vodného vtáctva, ale sú veľmi plaché, nie sú zvyknuté na ľudskú spoločnosť.
Jeden si na mňa počkal, aj keď to nie je volavka.
Kanál, kedysi ako deti sme ho preskakovali, teraz by som to nezvládla.
Okolité lúky.
Blíži sa čas na návrat...
