Tichá píseň zní,
když stromy větve své vzpínají
Té modlitbě stromů naslouchám, posedlá
svůj den žít /Michal Penk Tichá píseň/
Krásna pieseň o stromoch o ľuďoch, citoch....
Aj stromy majú svoje životy, podmienky v ktorých vyrastajú, ich formujú. Za priaznivých sú krásne rovné, zdravé ... jeden ako druhý, ničím sa neodlišujú, niektoré musia viac uchopiť svojimi koreňmi skaly, aby sa udržali.
Potom sú to tie, pre mňa jedinečné, ktoré napriek ťažkým podmienkam žijú, rastú, každý jeden strom je iný, nezameniteľný, jedinečný...
Strapaté stromy sú väčšinou samotári... poskytujú svoj tieň v letných horúčavách.
Nič nie je večné, aj stromy umierajú, postupne, postojačky...
Buďme aspoň na chvíľu ako stromy... Zakorenení láskou k zemi, vzpriamení a ťahajúci sa k nebu. A náručie majme otvorené pre všetko krásne a nové, čo prichádza. /neznámy autor/
