Bolo zaujímavé sledovať bociana ako sa vznášal vo vzduchu, nohy vystreté, krídlami málokedy jemne zamával, sledoval mňa a ja zas jeho. Žiaľ bol až privysoko...
Na záhradu na návštevu prišli malé vtáčiky, niektoré boli pre mňa prirýchle iné si ma nevšímali, ale ja ich áno.
Tento si ma všimol hneď, aj niečo zaštebotal, ale nerozumela som reči vtáčieho kmeňa...
Jeden odletel, iný priletel...
Pristihnutý pri čine...
Najprv si poklebetili a po jednom sa pobrali ďalej.
Na jednej fotografii je to milý vtáčik,. ale na druhej už je to ako keby zúrivý, napaprčený vták.
Tento len raz priletel, nakúkol a odletel.
Tak čo som? Chlapec, či dievča?
Udrží, či neudrží? Neudržal...
Volavka brázdi vzdušný priestor.
Kde je lepšie, na studenom železe či na výslní?
Lapač signálu to tiež časom vzdal.
Nabíjanie sa energiou, nie vždy dobre dopadne. Ale stáva sa aj v lepších rodinách.
Dáš pokoj, máš pokoj, samotu si vychutnáva.
Čakanie na holubičku, keď príde, dostane hubičku.
Čože ja nie som vták?
