Včera som ti písala, že ja už neplačem, beriem všetko tak ako prichádza, nevytváram si vzdušné zámky, nemám ilúzie. Možno si povieš, ty si iná, racionálna. Ver tomu, že vždy to tak nebolo ale Keď chcem žiť, existovať tak som sa to musela naučiť.
Aj ja som robila a aj robím chyby, nik nie je bez nich, dokážem si ich priznať a skúšam ich neopakovať. Každý sa učíme na tých svojich. Neviem či tie svoje vidíš, či si ich tiež dokážeš priznať. Možno áno, neskôr a potom ti je všetkého ľúto.
Nepoznáme sa síce dlhé roky, ale aj tak si myslím že dostatočne na to, aby sme si vedeli veci povedať na rovinu. Si úžasná žena, dokázala si toho v živote veľa. Máš krásne koníčky, priateľov vydarenú rodinu. Teda myslím tým rodiny tvojich detí. Našli si svoje miesto v živote, darí sa im a môžeš mať z nich radosť.
Ale ty tú radosť si sama kalíš práve svojimi ilúziami, predstavami. Túžiš tak veľmi po partnerskej láske, že sa zameriavaš na nevhodné objekty. Jeden z nich je z môjho pohľadu, nechcem sa vulgárne vyjadriť tak radšej to slovo nenapíšem Ty by si bola tomu objektu zniesla modré z neba, on to dobre vie, patrične to aj zneužíva. Neverím tomu, že si sa natoľko obrnila a tak veľmi sa poznáš, že jeho sladké slová občas, jeho záujem, zas v tebe nerozhádžu city.
Druhý, ťažko posúdiť, predsa ho len až tak nepoznám. Ale poznám teba. Navonok sebavedomá, tvrdá, ale to je vonkajšia škrupina, vo vnútri veľmi zraniteľná a nešťastná. Pýtala si sa už sama seba prečo? Prečo najprv druhého od seba odháňaš a potom si nešťastná keď odíde? Veď toto si vo svojom vnútri nechcela.
Nemôžeš predsa meniť človeka k obrazu svojmu, ale ten obraz musíš prispôsobiť človeku. Buď ti ten jeho obraz vyhovuje, alebo nie. Keď si bola po dlhom čase úprimná, tak je z toho plač a smútok. Po nekonečnom čase zahrávania sa, neúprimnosti a otvorene aj majetníckeho chovania. Nemohlo to inak skončiť. Nie každý to znesie.
Píšem ti to úprimne a nie aby som ťa dráždila, ja viem dobre aká si a čo sa v tebe skrýva. Len to pusti von. Povedz bez sarkazmu, keď sa ti niečo nepáči, ale na druhej strane aj keď sa ti niečo páči. Dávaj najavo city a pocity, ale nie len do vankúša, podľa mňa toto je u teba zásadná chyba. Keď ten druhý sa tebou bude dobre cítiť, tak sa k tebe rád bude vracať. Odhoď na bok tú svoju vonkajšiu hrdosť, povedz vždy čo si myslíš a cítiš. Namýšľaním si rôznych katastrofických scenárov ubližuješ, maj rada samú seba.
Poznala si môjho priateľa, medzi nami nič nebolo nevypovedané, pred ním som mohla byť sama sebou a myslím si, že mal ma rád takú aká som. To je u mňa partner.
A láska? Pamätáš sa, že som istý čas vyčítala každému, aj tomu hore, aj keď na neho neverím. Prečo, prečo, veď by som mu dala polku môjho života čo mi ešte zostáva. Asi už mal dosť môjho zúfania a výčitiek, keď som sedela na skale pri brehu mora, naraz, ako keby mi dal otázku a čo keby nebol tvoj? Bez rozmýšľania ma napadla odpoveď: „ Ale aspoň by žil."
Toto je nezvratné, ostatné sa môže vyvíjať, meniť, ale tá zmena musí byť hlavne v tebe.
Nechcem ťa meniť, to musíš ty sama chcieť. A je to na tebe.
