Musím napísať však hneď na začiatku môj postoj k tomuto etniku. Nikdy som neposudzovala človeka podľa farby pleti, náboženského vyznania, či orientácie. Vždy bol predo mnou človek, ešte neprečítaná kniha, až vzájomným poznaním a spoznaním som si o ňom urobila svoj úsudok, svoj obraz. Netvrdím však, že ma občas nesklamal, niekedy v dobrom ale niekedy aj v tom horšom.
Vždy som vnímala toto etnikum ako cigánov, avšak nie v hanlivom ponímaní, pomenovanie róm mi je cudzie. Vnímala som ich vo svojom detstve, neďaleko bývali, boli to takí veselí, ukričaní ľudia. Nahlas sa smiali, či plakali, ich veselé oslavy, ktoré sa zvyčajne končili hádkou ak nie bitkou. Aj pracovnom živote som sa s nimi stretala dosť často a musím napísať, že boli pracovití, niekedy svojskí, ale neboli nikdy zákerní a zlí. Jednoduchí ľudia s inou mentalitou, iným pohľadom na život.
Včera som dostala ako predčasný darček k Vianociam práve knihu „Cigánka". Ten kto ma obdaroval, zrejme ani netušil, akú radosť mi s tým urobil. I keď sa v mojom živote vyskytovali cigáni, nikdy som sa nevedela dostať im tak pod kožu, aby som pochopila ich odlišnosť, alebo ma jednoducho tam nepustili. Mali svoj svet, svoju komunitu.
Tá kniha ma veľmi zaujala, prečítala som si ju na dve etapy. Autorka opisuje svoj život, od mladosti až doteraz. Je to veľmi silná osobnosť, ktorá prešla tiež tým svojim peklom, ktorá sa snaží porozumieť tomu inému svetu, svetu „bielych", teda podľa nej gadžov a snaží sa žiť inak.
Pochopila som dve veci, že vzdelanosť a tá jej odlišnosť ju už zaradila niekde inam. A tá druhá strana, ju pre jej farbu pleti, mentalitu a odlišnosť, ešte celkom medzi seba neprijala.
Je na rozhraní dvoch svetov, cigánov a gadžov, ale nepatrí ani do jedného z nich úplne.
Nechcem popisovať obsah knihy, ale myslím si, že kto má záujem pochopiť tú odlišnosť, mal by si ju prečítať, ale na druhej strane si myslím, že nielen tí gadžovia by mali pochopiť mentalitu a myslenie cigánov, ale malo by to byť vzájomné.
Cestou poznania toho nášho „gadžovského" sveta je jednoznačne vzdelanie, pohyb v našom svete, bez uzatvárania sa do seba, do svojej komunity. Naučiť sa netriediť ľudí na gadžov a cigánov ale brať toho druhého ako rovnocenného človeka.
Čo by som ja od nich brala ako pozitívum, tak to je tá spontánosť, vedieť vyjadriť svoju radosť či žiaľ a súdržnosť. A čo by mali oni zobrať z toho nášho sveta? To je otázka na veľmi dlhú úvahu...
Ďakujem autorke, že mi umožnila nahliadnúť do sveta cigánov, zároveň sa vedela odosobniť a kriticky poukázať aj na ich negatíva. Prajem jej už len šťastné chvíle v kruhu rodiny a dúfam že jej prvotina nebude tou poslednou.
