Ja viem, zas ma budú prekárať, že načo si robím výdavky, oni už všetko majú, nič nepotrebujú. Viem aj to, že ich potešia maličkosti darované z lásky.
Nerada nakupujem, či len také bezcieľne obzeranie sa po obchodoch, nie je mojim koníčkom. Výnimkou však je, keď idem kúpiť darčeky pre mojich blízkych. Predstavujem si, čo by ich potešilo, ktorí z nich má akého koníčka, čo ich zaujíma a snažím sa podľa toho aj vyberať.
Malým určite kúpim niečo teplé, hrejivé na zimu, čo poteší aj rodičov. Podľa veku hračku, ktorá bude rozvíjať ich fantáziu, či motoriku a určite každému z nich kúpim knihu.
Knihy vždy boli súčasťou mojich vianočných darčekov, aj vtedy, keď ešte moje deti nevedeli čítať, vždy sa tešili na večerné čítanie rozprávky, na farebné ilustrácie. Vyrastali s nimi, neskôr to už bol iný žáner, hlavne encyklopédie.
Aj teraz som kúpila rozprávkové knihy, vyberala som si však tie klasické, ktoré mali radi ich otcovia a mamy. Dobro v nich vždy víťazí nad zlom a ja im to chcem vštepovať od malička.
Viem, že dnešná doba je iná, deti vedia čo je počítač, mobil, hrajú rôzne bojové hry, doba pokročila odvtedy čo moje deti boli v ich veku. Priniesla aj pozitíva, ale naopak priniesla aj veľa negatívneho.
Princovia, princezné, Popoluška a podobné postavičky už väčšine nič nehovoria, vystriedali ich Pokémoni, Shrek, atď. Najlepšie je keď sú na DVD nosiči, spustí sa prehrávač a je od detí pokoj.
Ale nie je nič krajšie keď rodič rozprávku číta, dieťa si predstavuje podľa prečítaného, rozvíja svoju fantáziu a čomu nerozumie pýta sa prečo?
Nie, nie som proti moderným rozprávkam, ale stavila som na tie staré, už ľudové. Tie ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, aby neupadli do zabudnutia a v tých mojich malých vnúčencoch nech umocňujú dobro a spravodlivosť.
Pre nich bude určite tiež peknou spomienkou to, ako im rodičia čítali rozprávky, odpovedali na zvedavé otázky. Aj o tom budú moje malé darčeky, o pekných spomienkach.
