Tento rok sa už nikam nechystám na dlhšie cesty, všetky návštevy som už absolvovala, zostalo mi pár drobností ktoré ešte chcem v tomto roku stihnúť a dokončiť.
Urobiť si vo všetkom taký čistý stôl. Ja viem, nič by sa nestalo keby som na niečo zabudla, alebo nechala na neskôr. Ale nerobím to rada, čo sľúbim sa snažím dodržať, či to sľubujem niekomu, alebo len sebe.
Ešte som mala v pláne koncoročné kŕmenie kačiek v parku, čakala som práve na takýto deň aby som aj tento svoj zámer splnila. Ja som prišla síce, ale tie kačky tam neboli ani jedna, zrejme si vybrali iné stanovište kde majú tečúcu vodu. V parku potôčik zamrzol.
Prešla som cez zamrznutý drevený most ktorý vŕzgal pod mojimi krokmi. Ktovie koľko ľudí už tadiaľ prešlo, má už svoje roky. Či už páriky zaľúbencov na prechádzke, pobehujúce deti, uponáhľaný dospelý, veľa si pamätá...
V diaľke mladá mamička okrikovala pobiehajúce sa deti, jedna babka si krátila cestu cez park s nákupom. Všetci sa niekam náhlime, povinnosti, starosti a nervozita. Tu zastal čas, mohutné platany sa týčia do výšky, zrejme tu budú ešte dlho, aj keď tá babka už nebude, alebo tie pobehujúce deti sem budú chodiť so svojimi deťmi.
Po snehu ktorý bol pár dní už nie je ani stopy, len zamrznuté listy rastlín napovedajú že je zima. Popadané listy šuchocú pod mojimi nohami...
Skupinka mladých chlapcov prechádza po chodníku, bavia sa medzi sebou, smejú sa nahlas. Bezstarostná mladosť...
Prechádzam zas na druhú stranu potoka cez ďalší mostík a pomaličky sa vraciam, ešte pár ľadových fotiek si urobím pod veľkou vŕbou. Pod ňou sa najradšej zdržiavali kačky, jej konáre siahali až do vody. Ľad vytvára nádherné zimné scenérie.
Tak zas až v budúcom roku....
