Ďalšie prekvapenie, darovaná ružička ma čakala v jednom obchodnom reťazci.
Neuznávam veľmi podobné sviatky, či to je MDŽ alebo Valentína, veď prejaviť úctu, alebo záujem o toho druhého by sme mali každý deň, k tomu nepotrebujeme deň na to určený, ale aj napriek tomu to bolo veľmi milé.
Spomínam si na roky minulé, na tie veľkolepé oslavy žien, ktoré hlavne slávili muži. V práci sme dostali vždy nejakú drobnosť, raz to boli uteráky, inokedy posteľné plachty, alebo obrus.
Veľká fabrika, veľa žien a darčeky väčšinou v rovnakej farbe. Jeden rok sme dostali nákupné tašky, tuším bolo na výber z troch farieb. Podľa tých tašiek bolo vidieť, že väčšina žien v meste je zamestnaná u tohto kľúčového zamestnávateľa.
Pracovalo sa od rána od šiestej do štrnástej hodiny a moja cesta zo zamestnania najprv smerovala do potravín. Na odkladanie tašiek slúžil taký dlhý pult. Nákup som vložila do tašky a išla som domov. Samozrejme kľúče od bytu som mala v taške, tak som sa k nim chcela dobojovať, miesto kľúčov od bytu som však zachytila niečo vlhké. Zarazilo ma to, povykladala som pred dverami nákup a v taške bol aj kus mäsa ktorý mi nepatril. Zhrozila som sa.
Rýchlo som sa s taškou vrátila do neďalekých potravín. Našťastie ešte tam bola pani ktorej nákup patril. Tá dôrazným hlasom na celú predajňu sypala vulgárne tituly na zlodejku. S malou dušičkou som podišla k nej, priznala som sa, že som ten jej nákup zobrala ja. Onemela úžasom, rýchlo som jej vrazila tašku do rúk, pohľadala som si svoju a vytratila som sa ako myška z predajne.
Aj toto sú spomienky na MDŽ ale tie dnešné sú mi milšie.
